nu toho, čo zarobia Dáni.

V skupine s porovnateľnými platmi so Slovenskom sa ocitlo aj Česko, kde sú mzdy v priemere 13 percent z miezd v Dánsku. O čosi lepšie je na tom Slovinsko a Portugalsko, kde platy zamestnancov dosahujú asi pätinu miezd v Dánsku, hovorí analýza Pay in Europe 2006, ktorú vypracovala Federácia európskych zamestnávateľov.

Federácia analyzovala mzdy v 48 európskych krajinách, pričom posudzovala hodinovú hrubú mzdu k 1. februáru na 32 štandardných pracovných pozíciách. V niektorých prípadoch rozlišovala, či išlo o podniky s domácimi alebo zahraničnými vlastníkmi, prípadne zohľadňovala veľkosť spoločností.

Na Slovensku federácia posudzovala iba spoločnosti s viac ako desiatimi zamestnancami. Priemerná mzda na najnižších pozíciách, čo sú jednoduché práce, dosiahla bez ohľadu na krajinu pôvodu zamestnávateľa 51,42 koruny za hodinu. Hrubá hodinová mzda kvalifikovaného robotníka však u slovenského zamestnávateľa kolísala od 76,13 po 114,9 koruny, kým v prípade zahraničného sa pohybovala medzi 84,35 až 126,53 koruny.

Zamestnanci na úrovni stredného manažmentu mohli v slovenskej firme za hodinu v hrubej mzde od 161,55 po 242,33 korún, kým na rovnakej pozícii v zahraničnej firme 221,27 až 331,9 koruny.

Pracovníci na najvyšších pozíciách (generálni riaditelia a predsedovia predstavenstiev) zarobili vo firmách, ktoré patria slovenským majiteľom, od 269,95 do 593,4 koruny za hodinu. Ak pracovali v zahraničných spoločnostiach, za prácu na rovnakej pozícii dostali od 691,91 do 1 578,46 koruny. Pri platoch vysokého manažmentu analýza nezohľadňovala možnosť výplaty dividend či podielu na ziskoch spoločností.

V skupine krajín s najvyššími zárobkami sa okrem Dánska umiestnili aj Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Nemecko či Holandsko. V skupine krajín s najnižšími zárobkami figurujú podľa analýzy Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Bulharsko, Rusko či Ukrajina. (sita)