Bol v strehu, večne sa ponáhľal. Nič mu neušlo. Na atletickom štadióne sa v augustových Aténach pri šesťdesiatke na slnku pražil v úzkej priekope. Vyliezol z nej s úlovkami, nad ktorými sme v redakciách žasli - Železného napätie pri víťaznom pokuse, padajúci Bubka vo víťaznej póze. Mimochodom, to brašnisko malo zdravých tridsať kíl.

Peter Pospíšil (*24. apríla 1944 v Bratislave) by sa o týždeň dožil 62 rokov. Jeden z najznámejších slovenských športových fotoreportérov zomrel v noci z nedele na pondelok.

Mal úžasný cit - ľudský, profesionálny. Strieborného medailistu z mníchovskej olympiády 1972 v hádzanej neprekabátili streleckí bombardéri. Senzačný brankár vedel predvídať, sedmičky lapal ako muchy.

Do olympijskej reprezentácie sa dostal už ako amatérsky fotoreportér. Externe začínal v týždenníku Štart. "V sezóne 1971 - 1972 sa brankárom nedarilo. Stál som s aparátom za bránkou, diváci kričali, postav sa do nej. Bolo to v zápase výberu Slovenska so Švajčiarskom. Tréner Vícha mi dal šancu. Tak som získal striebro," živo spomína v knihe Preslávili Slovensko.

O rok získal s Červenou hviezdou Bratislava československý titul. Skončil s aktívnym športom. Pasívny pestoval dlho, kým mu v tom nezabránila choroba. Fotil tak dobre, ba možno ešte lepšie, ako chytal.

V roku 1977 sa stal víťazom prestížnej fotografickej súťaže World Press Photo, kde prezentoval svoju tvorbu z OH 1976 v Montreale (okrem jedného prvého miesta získal aj dve tretie miesta). Ako športovec a fotoreportér bol na štrnástich olympiádach. Slovenský olympijský výbor ho ocenil striebornými kruhmi, medzinárodný v roku 2004 trofejou za Šport a médiá.

"Šport je fluidum. Fascinuje ma pohyb," hovoril i konal. Zobrazoval absolútne špičky, ale náš denník zásoboval aj snímkami z tretích-štvrtých líg. "Čím nižšia súťaž, tým vďačnejší ľudia," vravieval.

Vďačných ľudí, ktorým robil radosť, pre ktorých bol veľkým kamarátom, ktorým bude veľmi chýbať, je veľa.

Športové oddelenie redakcie SME