FOTO

Teherán odmietol výzvu šéfa medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Muhammada El Baradeja, aby zastavil proces obohacovania uránu. "Naša odpoveď pre tých, ktorí sa hnevajú, že si Irán osvojil úplný jadrový cyklus, spočíva v jedinej vete: "Zúrte a zomrite od zlosti," povedal prezident Iránu Mahmúd Ahmadínežád. Dva týždne pred tým s veľkou pompou oznámil celému svetu, že jeho krajina sa stáva členom "jadrového klubu" a dokáže obohacovať urán. Ahmadínežád trvá na tom, že Irán má právo na jadrový výskum rovnako, ako USA, Izrael, Pakistan či Rusko.

Bezpečnostná rada OSN bude musieť nájsť spôsob, ako prinútiť Irán podriadiť sa medzinárodnému systému, komentovala americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová pozíciu Teheránu. Naznačila, že Bezpečnostná rada by už nemala dávať Iránu ďalšie ultimáta ako koncom marca, keď na zastavenie jadrového programu dostal 30 dní, ale hneď rokovať. Riceová mala na mysli rezolúciu, ktorá by umožňovala nielen zavedenie sankcií, ale aj použitie sily.

Lenže Rusko a Čína majú diametrálne odlišný názor. O ďalšom postupe sa bude rokovať v Moskve, kam v utorok prídu zástupcovia Spojených štátov, EÚ a Číny. Tam sa pravdepodobne rozhodne o tom, či je svet schopný jednotne zareagovať na búrlivo sa rozvíjajúci iránsky jadrový program. Zatiaľ sú rozdiely v jednotlivých postojoch dosť zásadné. Rusko a Čína stále tvrdo odmietajú medzinárodnú izoláciu Iránu a zavedenie tvrdých sankcií.

Prípadný vojenský zásah, o ktorom sa písalo minulý týždeň v západnej tlači, obe krajiny považujú za celkom neprípustný. "Dialóg, a nie konfrontácie, sú najlepším spôsobom riešenia situácie okolo jadrového programu Teheránu," vyhlásil námestník ministra zahraničia Číny Cui Tiankai, ktorý včera priletel do Iránu.

Rusku a Číne vyhovuje aj postoj šéfa

MAAE El Baradeja, ktorý zatiaľ nenašiel dôkazy o tom, že Irán skutočne zvládol technológiu obohacovania uránu. Niektorí ruskí vedci vyslovili dokonca domnienku, že Teherán len provokuje, v skutočnosti neobohatil vôbec nič. Rusi aj Číňania sa navyše neustále odvolávajú na uistenia iránskeho lídra Ahmadínežáda, "že jeho krajina sleduje v atómovom výskume výhradne civilné ciele".

Odhady o tom, kedy Irán dokáže vyrobiť atómovú bombu, sú rôzne a pohybujú sa od ubezpečení, že ju dokončia už v apríli, až po prognózy hovoriace o minimálne dvadsiatich rokoch. Prakticky všetci vedci sa však zhodujú v tom, že urán, ktorý teraz dokáže Irán obohatiť, je len výsledkom pokusov a pri väčšom množstve je možné ho použiť maximálne ako palivo do atómovej elektrárne. Ruskí odborníci preto spochybňujú vyhlásenie Stephena Rademakera, poradcu americkej ministerky zahraničia, ktorý nečakane tento týždeň vyhlásil, že Irán dokáže vyrobiť prvé jadrové nálože už koncom apríla.

Výmena názorov medzi ministerkou Riceovou a prezidentom Ahmadínežádom o iránskom jadrovom programe stále pokračuje. FOTO - REUTERS, SITA/AP

Autor: agentúra Epicentrum pre SME