Gigant Gazprom stojí na zhnitom potrubí

Gazprom rozkvitá a expanduje do sveta. Na prvý pohľad budí dojem gigantu, ktorý vďaka rastúcej energetickej spotrebe vo svete bude rozkvitať ...

Aj napriek tomu, že Rusko musí modernizovať starú sieť, chce predávať plyn Číne a Japonsku. Stavia im štyritisíc kilometrov dlhý plynovod. FOTO - REUTERS

Gazprom rozkvitá a expanduje do sveta. Na prvý pohľad budí dojem gigantu, ktorý vďaka rastúcej energetickej spotrebe vo svete bude rozkvitať a žiť z toho, že Rusko kontroluje štvrtinu svetovej zásoby plynu.

Medzi obchodníkmi s plynom je lídrom. V poslednom čase sa Kremľom kontrolovaný monopol snaží ďalej expandovať. Šéf Gazpromu Alexander Medvedev tento rok vo februári cestoval po Alžírsku a Líbyi, jeho vyslanci sa túlajú okolo Stredozemného mora a začínajú si hovoriť "plynársky OPEC".

Prehnitý symbol

Rusko síce chce, aby bol Gazprom symbolom jeho stability a ekonomického boomu, no v skutočnosti má plynárenský obor hlinené nohy, neschopný manažment a veľké problémy so svojimi náleziskami.

Osemdesiat percent ruských zásob je v gigantických západosibírskych náleziskách. Rusi sa nechali utíšiť svojím obrovským bohatstvom, zem vysávali a nový prieskum viazol. Rovnako aj modernizácia ťažobného zariadenia.

Od roku 1970 sa nové náleziská otvárajú stále zriedkavejšie, spotreba energie však po rozpade Sovietskeho zväzu a uvoľnení ekonomiky bývalých socialistických štátov stále rastie - Rusko nevynímajúc. Po Američanoch sú Rusi druhými najväčšími spotrebiteľmi plynu na svete. Domácnosti nakupujú plyn za veľmi nízke ceny. Plyn je pre ne dokonca lacnejší ako uhlie. Preto musí Gazprom účtovať vysoké ceny zahraničným zákazníkom. Nové náleziská Kovbykta na Sibíri alebo nálezisko v Barentsovom mori sa budú dať využiť až potom, keď sa podarí zabezpečiť prepravu suroviny k spotrebiteľom. Okrem toho musia Rusi modernizovať starú sieť, lebo potrubie hrdzavie a chátra, a na toto nemá Gazprom dosť peňazí. Za posledné štyri roky jeho produkcia prakticky vôbec nevzrástla. Napriek tomu chce Rusko predávať plyn Číne a Japonsku a stavia im štyritisíc kilometrov dlhý plynovod. Rozbehla sa už aj stavba ďalšieho "plynovodu storočia" z Ruska do západnej Európy. Odborníci však varujú: Potrubie môže zostať prázdne.

Hrozí ďalšia kríza

Gazprom sa snaží získať peniaze tým, že mnohonásobne zvyšuje ceny za surovinu zahraničným zákazníkom, najmä málo lojálnej Ukrajine a Gruzínsku. Kremeľ mieša ekonomiku s politikou, čo tiež zvyšuje nebezpečenstvo energetickej krízy a nechuť západných investorov k spolupráci. Podľa ekonomickej analytičky Nadeždy Viktorovej môže kríza prepuknúť už v zime 2008, ak bude chladná, ako tento rok.

Gazprom bude stáť pred bolestivým rozhodnutím. Buď v roku prezidentských volieb v Rusku utiahne kohútiky chudobným domácnostiam a voličom, alebo obmedzí dodávky na západný trh a príde o rozhodujúci zdroj valút. Plyn pre všetkých stačiť nebude.

Nedávne obmedzenie dodávok plynu pre rusko-ukrajinský konflikt otvorili v Európskej únii diskusiu o hľadaní alternatívnych zdrojov. Počas februárovej návštevy Poľska sa minister hospodárstva Jirko Malchárek dohodol so svojím náprotivkom Piotrom Grzegorzom Woęniakom na zriadení slovensko-poľskej expertnej pracovnej skupiny v oblasti energetiky. Podľa informácií rezortu hospodárstva jej úlohou má byť aj posúdenie technických riešení transportu zemného plynu z oblasti Škandinávie medzi Poľskom a Slovenskom.

Závislosť od ruského plynu

Pobaltské štáty, Fínsko 100 %

Slovensko 97 %

Česko 79 %

Rakúsko, Maďarsko 66 %

Turecko 63 %

Slovinsko 51 %

Poľsko 43 %

Nemecko 38 %

Taliansko, Francúzsko 26 %

Švajčiarsko 11 %

Holandsko 6 %