Je to prvý výskum, ktorý sa zameral na súvislosť medzi odlišnosťami v zložení mozgu a schopnosťou zdravých ľudí učiť sa cudzie jazyky, hovorí Narly Golestani z londýnskej University College.
"Začíname chápať, že tvar mozgu a mozgových štruktúr môže prinášať informácie o ľudských schopnostiach."
Skúmaní ľudia, ktorí boli v štúdii schopní najrýchlejšie zaznamenať drobné odlišnosti v zvukoch v cudzích jazykoch, mali najviac bieleho mozgového tkaniva.
Na to, aby sa zistilo, či sú tieto odlišnosti v mozgu dané geneticky, alebo sú výsledkom vplyvu prostredia a skúseností, však treba robiť ďalšie výskumy. Znalosti vedcov o bielej mozgovej hmote sa v poslednom čase zvyšujú najmä vďaka novým technológiám umožňujúcim skenovanie mozgu.
