Tandem: Marcello Mastroianni - Frederico Fellini

Nakrútili spolu iba štyri filmy, ale každý z nich patrí do zlatého fondu svetovej kinematografie. Cynický novinár Marcello Rubini, režisér Guido Anslemi, ctihodný profesor gréckej mytológie Marcello Snaporaz a varietný umelec Pipo Botticella alias Fred -

to je Marcello Mastroianni vo filmoch Frederica Felliniho.

Latinský milovník
"Pred kamerou sa cítim sebaistý a uspokojený. Všade inde som prázdny a zmätený," povedal Marcello Mastroianni, jedna z najjagavejších hviezd strieborného plátna. Syn truhliara si zarábal na štúdium ako kreslič vo vojenskom geografickom ústave. V Benátkach predával obrazy svojho priatela maliara Rema Brandisiho. Po 2. svetovej vojne pracoval ako účtovík. Novinárom prezradil, že Fellini ho obsadil do Sladkého života, pretože mal "strašne obyčajnú tvár". Nasledovali psychologická komédia 8 a pol, filmové podobenstvo Mesto žien a satira na pokleslú TV zábavu Ginger a Fred. "Hrať Tarzana - v mojom veku, s veľkým bruchom, ako gepard s bielymi vlasmi? Máme predsa dosť silných a krásnych Tarzanov!" povedal Fellini, keď dosiahol šesťdesiatku. Talianska televízia ohlásila, že v okamihu, keď Mastroianni vo veku 72 rokov vydýchol naposledy, boli pri ňom francúzska herečka Catherine Deneuveová a hercova dcéra Chiara.

Posledná túžba lietať
V roku 1960 si svetoznámy talianský režisér Frederico Fellini začal zapisovať svoje sny, inšpirované životom, v ktorom ho ženy rovnako priťahovali ako desili. Taliansko jeho mladosti sa nieslo v znamení Mussoliniho a pápeža Piusa XII. Prelínanie sna a skutočnosti sa premietlo aj do väčšiny jeho filmov. Vyše pol storočia, až do svojej smrti, bol verný jedinej žene, herečke Giuliette Masinovej, s ktorou sa oženil v roku 1943. "Vždy som sníval o tom, že raz budem lietať. Niekedy som mal obrovské krídla, ktoré mohol každý vidieť, také veľké, že boli chvíľami ťažkopádne. Je to zvláštne, pretože nič nenávidím viacej ako lietadlo. Jediný spôsob, akým som vždy chcel vzlietnuť, je ten bez lietadla," napísal režisér krátko pred svojou smrťou v roku 1993 v autobiografickej knihe Ja, Fellini.