Česká výtvarníčka Olina Francová sa nebojí slova feminizmus, ale zároveň nechce držať nad hlavou jeho plamennú vlajku. Bola členkou prvej ženskej výtvarnej skupiny Koza Nostra, ktorá vznikla v roku 1992, ale svoje pôsobenie v nej brala skôr ako humornú recesiu. „Okolie to však takto nevnímalo,“ hovorí Olina Francová, ktorá má v týchto dňoch v bratislavskej galérii Michalský dvor svoju prvú slovenskú výstavu. „Niektorí nám nerozumeli a dokonca sme si urobili zopár nepriateľov. Keď som mala s Alexandrou Horovou minulý rok výstavu v Kolíne, vysoký mestský činiteľ o nej povedal, že takú sprostú expozíciu ešte nevidel. Mužské predsudky sú nedozerné a ja sa pritom snažím mužov chrániť pred ženami uzurpátorkami.“

Olina Francová je absolventkou grafiky u profesora Čepeláka na AVU v Prahe. Papier v jej rukách však veľmi rýchlo stvrdol a oťažel. Svoje príbehy maľuje na železný plech. Sú to smaltové obrazy, ktoré balansujú na hrane provokácie. Ich hlavným aktérom je totiž mužský falus. Je to iskrivá irónia, ale aj hľadanie cesty k mužskému pohlaviu.

„Celý život sa pokúšame nejakým spôsobom dohovoriť s druhým pohlavím, raz lepšie, inokedy horšie,“ hovorí Olina Francová. „Ale iná cesta neexistuje. Som si vedomá, že ženy kazia mužov.“ A ako reaguje na manželkinu tvorbu jej muž? „Je mojím modelom,“ odpovedá výtvarníčka, „no on namiesto toho, aby sa tým pýšil, všade vykladá, že veľkosť ,pindíka‘ je reálna, no postava je v mojich dielach zmenšená.“

Voyeur v parku, Doc. Veselý a Mašin napadnutí duchmi Ivanom a Koljou z územia bývalého ZSSR - na atak sa prizerá apatický MUDr. Pekárek s lapiduchom Trněným, Radosť zo života, Správny chlapík, Záhradná lavička priateľská - to je len niekoľko názvov z bizarného panoptika, ktorý Olina Francová predstavuje do konca marca v príťažlivých podzemných kulisách Michalského dvora. Výtvarné divadlo, ktoré ponúka nezaťaženú prechádzku svetom ľudských radostí a vtipných situácií. Divadlo, ktoré lieči komplexy ľudí. Je terapiou sebavedomia, pretože sa neprikláňa ani na jednu stranu. Šance sú rovnaké. Zostáva na divákovi, čo si z tejto rafinovanej hry tvarov a provokatívnych obsahov vyberie.

Olina Francová je nad vecou a tvrdí len jedno: „Buď sa bude človek nad obrazmi smiať, alebo sa od nich s opovrhnutím odvráti. Ja hovorím a maľujem, že chyby majú muži i ženy. Stačí sa len dobre zapozerať.“

ĽUDO PETRÁNSKY