Veľkej noci predchádza 40-dňové obdobie pôstu, ktoré sa začína Popolcovou stredou. Po Veľkej noci sa začína sviatočné obdobie, ktoré vyvrcholí sviatkom Nanebovstúpenia Pána.
Určiť termín Veľkej noci bolo v minulosti zložité, ale teraz sa stačí pozrieť do kalendára. Základným pravidlom je, že Veľkou nedeľou je prvá nedeľa po prvom jarnom splne mesiaca.
"Prvý jarný spln je symbolom najjasnejšej noci a Veľká noc sa chápe ako noc, v ktorej zažiarilo svetlo zmŕtvychvstalého Krista," hovorí cirkevný historik Jozef Haľko. Termín Veľkej noci formálne vyhlási pápež v období Vianoc.
Môže byť najskôr deň po jarnej rovnodennosti, teda 22. marca, pretože ak by Veľkonočná nedeľa mala pripadnúť na deň prvého jarného splnu, posúva sa o ďalší týždeň. Posledný termín je 25. apríla.
V počiatočnej ére kresťanstva cirkev Veľkú nedeľu určovala podľa rôznych pravidiel a jednotný systém bol zavedený až na cirkevnom koncile v roku 325 v čase cisára Konštantína I., ktorý kresťanstvo zlegalizoval. Išlo o jeden z prelomových koncilov, ktorý do značnej miery ovplyvnil ďalšie smerovanie cirkvi.
Vytvoriť matematický model výpočtu termínu sa v minulosti snažili mnohí vedci a teológovia. Zrejme najznámejším z nich je zložito vyzerajúci systém jedného z najvýznamnejších matematikov Carla Gaussa. Ani Gaussov vzorec vychádzajúci z niekoľkých konštánt však nie je stopercentne platný a Veľká noc by podľa neho napríklad v roku 1981 vyšla o týždeň neskôr ako v skutočnosti bola.
Termín Veľkej noci sa niekedy kryje s termínmi rôznych pohanských sviatkov spojených s príchodom jari a sviatkami plodnosti. Kryje sa aj so židovským sviatkom pesach, ktorý sa začal v stredu večer a trvá osem sní. Pesach je prvým sviatkom v židovskom kalendári a počas neho sa nesmie jesť žiadne kvasené jedlo - Židia v tomto období jedia každý deň nekvasený chlieb maces. Sviatok sa oslavuje ako pamiatka na biblické vyslobodenie Židov z Egypta. (knm)
Urbi et Orbi malo roky vynútenú prestávku
Požehnanie mestu a svetu považujú dnešní katolíci za neoddeliteľnú súčasť Veľkej noci a priame prenosy z Vatikánu patria medzi najsledovanejšie na svete. Urbi et Orbi je starodávna tradícia, ale od roku 1870 do roku 1929 bola prerušená.
Podľa historika Jozefa Haľka pápeži pôvodne žehnali mestu a svetu štyrikrát do roka pri štyroch rôznych príležitostiach zo štyroch rímskych bazilík. Cirkevný štát však v rokoch 1870 - 1929 neexistoval a pápeži dávali požehnania iba vnútri Baziliky sv. Petra.
Urbi et Orbi, tak ako ho poznáme dnes, obnovil až pápež Pius XI. v roku 1933. Podľa Haľka bolo na obnovenej tradícii mimoriadne aj to, že ju prenášal rozhlas. Koncom 40. rokov požehnanie pápeža, ktorý je zároveň biskupom rímskym, po prvýkrát vysielala televízia. V roku 1975 prenos sledovala miliarda ľudí.
Pozdravy veriacim v rôznych jazykoch zaviedol Ján Pavol II. a jeho nástupca Benedikt XVI. v tejto tradícii pokračuje. Obvykle sa používa približne 60 jazykov a pápež si jednotlivé z nich zvolí podľa svojho uváženia. K ľuďom prehovára aj v rôznych exotických rečiach, ako napríklad v svahilčine alebo v čínštine.
