Výbor ho listom požiadal, aby s ním začal spolupracovať pri organizovaní zdravotnej starostlivosti, inak sa štrajkujúci od 11.00 h zhromaždia pred budovu riaditeľstva a zostanú tam až do konca pracovného času. Ďalším navrhovaným krokom je opustenie pracoviska.
Riaditeľ nemocnice Peter Biroš sa k listu včera nevedel vyjadriť, pretože bol na rokovaniach o vyššej kolektívnej zmluve v Košiciach. Zostal však pokojný, lebo podľa neho na zozname štrajkujúcich je len 450 zdravotníkov a "zvyšok 1500 zamestnancov zabezpečí chod nemocnice".
Člen štrajkového výboru Peter Novotný upozornil, že na niektorých oddeleniach sa do štrajku zapojili takmer všetci pracovníci. Ide napríklad o jednotku intenzívnej starostlivosti, niektoré chirurgické odbory či neurológiu.
Nervozita v nemocniciach
Podobná situácia je aj v Bratislave, kde vedenie fakultnej nemocnice nespolupracuje pri organizácii chodu nemocnice so štrajkovým výborom. Štrajkujúci lekári pracujú podľa pôvodného rozpisu služieb a vedenie je pripravené im za to nezaplatiť.
Výbor v pondelok vyzval riaditeľa Valeriána Potičného, aby odstúpil z funkcie, ktorý to odmietol. Potičného podržal aj minister zdravotníctva Rudolf Zajac, hoci považuje za chybu, že sa vedenia nemocníc so štrajkujúcimi nevedia dohodnúť na pravidlách. Štrajk podľa neho prebieha pokojne a "najtemperamentnejšie je to v Bratislave", povedal Zajac po rokovaní vlády.
Minister vidí za štrajkom politický podtón. "Ak by išlo o politický štrajk, vláda by pravdepodobne mohla cestou ministerstva zdravotníctva vstúpiť do vyjednávaní. Ak je to hospodársky štrajk, musí sa vyjednávať na úrovni zamestnávateľ - zamestnanec," argumentoval. Myslí si, že štrajkujúci neboli dobre informovaní o všetkých právach, ale aj povinnostiach, ktoré zo štrajku vyplývajú.
Sociológ: Je to politický tlak
Sociológ Pavel Haulík považuje štrajk zatiaľ skôr za súboj o verejnú mienku, než za reálnu snahu o konkrétne riešenia. "Vláda potrebuje neustúpiť, zdravotníci si zase nemôžu dovoliť pokaziť vzťah s verejnosťou. Je to skôr oťukávanie a hľadanie si svojej pozície v kontexte blížiacich sa parlamentných volieb," povedal.
Hoci zdravotníci tvrdia, že štrajk nemá politické pozadie, Haulík si myslí opak. "Štrajk sa dotkne politického súboja, lebo sa týka jednej z hlavných reforiem súčasnej vlády, ktorá je z pohľadu verejnosti najzrelšia na opravu."
Načasovanie štrajku na predvolebný čas je podľa neho legitímne, lebo zdravotníci majú právo prinútiť politické strany "na niečo sa zaviazať". Štrajk môže byť podľa neho úspešný aj napriek miernej forme, lebo "niekedy sa dá mäkšími formami dosiahnuť viac".
Úrad dostal ďalší podnet
Štrajk môže ukončiť vláda, ak bude vážne ohrozené zdravie a život pacienta. Podnety na vládu môže dať aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten vyšetruje tretí podnet pacientky, ktorá nebola spokojná s tým, ako sa o ňu starali na gynekologicko-pôrodníckej klinike na bratislavských Kramároch. Primár oddelenia Peter Štencl o žiadnej nespokojnosti nevie.
Včera sa k štrajku pripojili nemocnice v Trenčíne a v Dolnom Kubíne. Zdravotníci v Lučenci ho podporujú symbolicky oranžovou stužkou na plášťoch. (dro, mp, sita)
