"Jediná vec, ktorú mi lekári našli, je vírus antikomunizmu, ale o tom som vedel už skôr," vtipkuje na začiatku zasadnutia klaun, ktorý sa práve vrátil z pravidelnej lekárskej prehliadky. "Skutočne?" začuduje sa naoko profesor a smečuje naspäť. "Ani sa nečudujem, že vám nič nie je, veď jediná veľká práca, ktorú ste vykonali, bol lifting tváre a nastrelenie vlasov."

Takýto rozhovor sa nikdy neodohral, výroky oboch politikov sú však autentické. Klaun, to je v Taliansku úradujúci premiér Silvio Berlusconi. Zástupca pravice. A profesorom je víťaz volieb a jeho pravdepodobný nástupca Romano Prodi. Hlavný predstaviteľ ľavice.

Predstavte si ich spolu vo vláde po volebnej kampani plnej hrubých osobných urážok. Ak sa vám to zdá nemožné, Berlusconimu nie. V utorok večer pripustil aj takúto možnosť vládnutia. Inšpiroval sa povolebným vývojom v Nemecku.

Toho Nemecka, ktoré v roku 2003 prirovnaním europoslanca Schulza k bacharovi z koncentráku tak urazil, že vtedajší kancelár Gerhard Schröder zrušil už naplánovanú dovolenku v Taliansku.

To, čo je však možné v Berlíne - zostaviť po volebnom pate veľkú koalíciu sociálnych a kresťanských demokratov - je len ťažko predstaviteľné v Ríme. Ako by táto vláda vyzerala? Ako vláda národného neporozumenia.

Už len Prodiho blok je taký nesúrodý (tvorí ho 10 strán, od komunistov po umiernených kresťanských demokratov), že mu Taliani i politickí analytici jednohlasne predpovedajú pri tesnej väčšine v parlamente len krátky život. V kombinácii s často rozhádaným blokom pravicových strán by zrejme vznikla najrozvadenejšia vláda na svete. Zastúpené by v nej bolo všetko - od tradičných demokratov, po pohrobkov fašizmu, komunizmu a aktívnych nacionalistov.

Berlusconiho túžba vládnuť a zostať pri moci je však veľká. Ako sám povedal, "ponížil" by sa pre dobro Talianska a išiel by do takejto vlády. Prodiho ako partnera už raz musel strpieť, keď bol líder ľavice predsedom Európskej komisie. Avšak zostaviť s ním spoločne vládu? Pre novinárov by to bolo vďačné sústo, pre Taliansko, ktoré potrebuje silnú vládu, galiba.

Na záver ešte jeden fiktívny dialóg zostavený z citátov najväčších osobností talianskej politiky. "Najprv sa postavte na stoličku, keď niečo chcete povedať," hovorí Prodi v narážke na malú postavu Berlusconimu. Ten mu nezostáva nič dlžný. "Neviem, či ste vyšší ako ja, ale určite ste tlstejší."

To by bola vláda.