Ivett Axamitová,
výtvarníčka, priateľka Miloša Bubána

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V Dome kultúry v Dúbravke, kde som polroka pracovala. Miloša sme pozývali moderovať programy. Tam sme sa skamarátili.
V ktorom roku to bolo?
V roku 1989.
Kedy ste sa naposledy stretli?
Minulý týždeň. Stretávame sa priemerne raz do týždňa, lebo nebývame stále na tejto adrese, ale striedame Ivanku s Topoľčanmi. Miloš však nemá problém prísť za nami ani do Topoľčian.
Kedy ste sa spolu naposledy pohádali?
Myslím si, že toto sa ešte nestalo. Nemáme vždy na všetko rovnaké názory a vymieňame si ich, ale nehádame sa.
V ktorej úlohe sa vám páči viac - ako lekár alebo v úlohe moderátora?
Som rada, že je lekárom, lebo z lekárov mám fóbiu a Miloš ma z nej trošku lieči, lebo mu dôverujem. Ak vyhľadám lekára, je to vždy on. Páči sa mi aj ako moderátor. Je blíženec a uňho patria obe povolania k sebe.
Stýkate sa aj rodinne?
Dobre vychádza aj s mojím manželom. Miloš patrí do našej rodiny, je jej členom, beriem ho ako brata.
V čom sa podobáte a v čom odlišujete?
Obaja sme blázniví workoholici, nedokážeme leňošiť a ak, tak iba na dovolenke. Odlišujeme sa tým, že ja mám rodinu a svoj čas delím medzi syna a manžela, kým on je slobodnejší.
Načo najradšej zo spoločnej minulosti spomínate?
Na spoločné dovolenky v Chorvátsku a New Yorku.
Začo by ste udelili svojmu priateľovi Nobelovu cenu?
Že sme spolu vydržali toľko rokov, je to najvernejšie priateľstvo, hoci sme zažili aj tiché rozchody. Naše kamarátstvo má hodnotu soli. Mám z Miloša radosť, že sa dokáže tešiť z maličkostí.
Kedy vám najviac v živote pomohol?
Bol mi na pomoci, keď som stratila alebo rozišla sa s blízkym človekom. Dokázal ma podporiť vo všetkých vážnych životných situáciách. Pomohol mi aj ako lekár.

Miloš Bubán,
lekár, moderátor, priateľ Ivett Axamitovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Moderoval som nejaké akcie, ktoré Ivetka organizovala. Nezostalo však len pri pracovnom priateľstve.
Ako sa vyvíjal váš vzťah?
Od prvého pohľadu výborne. Stále som mal pocit, že by som sa s ňou chcel rozprávať. Prekvapilo ma aj to, že na väčšinu vecí máme rovnaké názory.
Kedy to bolo?
Hádam v roku 1987. Spoznal som ju až po vojenčine.
Kedy ste sa naposledy stretli?
Stretávame sa pomerne často. Aj odkedy sa vydala, mám v ich dome v Topoľčanoch izbu. Ak nie sme spolu, telefonujeme si alebo si esemeskujeme.
Aj ste sa niekedy pohádali?
Za celý čas nášho kamarátstva ani raz. Nebolo prečo. Ak sa aj kritizujeme, je to iba v záujme nás oboch.
Neprekáža priateľstvu vzdialenosť?
Pravých priateľov je málo. Priateľstvo je najmä o pomoci duševnej, ale aj materiálnej. Vzdialenosť v tomto smere nehrá žiadnu úlohu. Ak sa potrebujeme, sme tu jeden pre druhého.
Čo sa vám na Ivett najviac páči a prečo?
Páči sa mi na nej všetko: jej krásnu dušu veľa ľudí neprebádalo. Má schopnosť porozumieť iným. Je filantrop a má množstvo trpezlivosti a schopnosť oveľa pokojnejšie reagovať na veľa vecí ako ja.
Stýkate sa aj rodinne?
Naše rodiny sa poznajú pomerne dosť dobre.
Aký máte vzťah k jej manželovi?
Získal som v ňom ďalšieho dobrého priateľa. Aj ich syn sa stal súčasťou môjho života.
V čom sa podobáte a v čom odlišujete?
Odlišujeme sa najmä fyzicky, lebo Ivett je veľmi pekná žena a máme rozdielne povolania. Obaja však robíme naše zamestnania pre radosť a prospech iných ľudí.
Načo najradšej zo spoločnej minulosti spomínate?
Na New York, kde sme trávili spolu dvadsaťštyri hodín denne. Náš pobyt trval desať dní, boli sme ďaleko od Slovenska a preberali sme aj také témy, ku ktorým sme sa doma nedostali.
Čo všetko ste spolu videli?
Ivetku som pomerne zničil, ale Justin Topoľský povedal, že sám nikdy za svoj život, čo žije v tomto meste miest, nevidel toľko vecí, čo Ivetka za necelé dva týždne.