"Vy musíte byť ale gazdiná, keď máte takú dlhú kuchynskú linku!" - zastavil si ma raz na ulici postarší pánko, čo má okná oproti nášmu bytu, a teda všetko pekne zmapované. Vnútri som sa škľabila ako opica, ale navonok som iba skromne pokrčila ramenami: "No, to teda hej, som." Ujo sa totiž riadne sekol a navyše poprel povedačku, že ak niekomu vidíte do bytu, tak mu vidíte až do žalúdka. Kuchynská linka je síce impozantná, ale okrem hrncov a pohárov mám v nej nastrkané aj textílie či knižky. A v jednej skrinke opatrujem vzorne zoradené sklenené dózy s bylinami a fľaštičky s tinktúrami.
Varím teda málo a keď už, výsledky rozhodne nie sú oslnivé. Kedysi sme si s kamarátkou dokonca vymieňali takzvané nechutné recepty z ničoho: rožkové azu, polievka z posledných zvyškov...
Jar je však obdobím nových začiatkov. Teda nie, že by som čakala, ako mi pukne kukla hniloby polotovarovej a v kuchyni zrazu vystriem pestré krídla "usilky" kuchárskej. Stačí však, že sa zjavia reďkovky, cibuľka či pažítka a už vyrábam zeleninové šaláty a kladiem si vznešené predsavzatia, že už nikdy nebudem večerať chlieb so salámou. Jar nám dáva zabudnúť na všetky smelé ciele, ktoré sme si vytyčovali na Nový rok, a zaraz sa hrnieme vpred s novou, jarnou várkou.
No celkom určite si doplním svoju bylinkovú špajzku, pretože aj keď na jar a vlastne ani inokedy toho veľa nenavarím, teším sa na svieže zelené farby, na závan jarného vzduchu a na prvé nádychy tohto ročného obdobia. No a ktovie, možno práve tento rok objavím aj pôvab varenia na jar. A keď nie, tak si aspoň rožkové azu vyzdobím čerstvou pažítkou.
