ch je predsa len zelenina za najnižšie ceny.

Spotrebiteľ sa však neraz pýta, aká je "cena" tejto nízkej ceny zeleniny? Je čerstvá, neznečistená, naozaj zdravá? A vieme, aký má pôvod? V týchto predajniach možno nájsť domácu, ale väčšinou dovezenú zeleninu - rýchlenú z Nemecka, Talianska, paradajky zo Španielska, ale skleníkové aj z Poľska či balený cesnak z Číny. Zemiaky neraz bez zreteľného označenia varnej triedy (teda na aký druh úpravy je zemiak vhodný). Najproblematickejšie je zistiť krajinu pôvodu pri váženej zelenine - mrkva, paštrnák, petržlen, ale aj zeler a kaleráb. Tovar si tam síce vyberáte sami a snažíte sa vybrať najkrajší, ale do jeho vnútra nevidíte. Krajina pôvodu síce veľa o kvalite zeleniny a jej čerstvosti neprezradí, spoľahnúť sa možno iba na serióznosť výrobcu a náhodné kontroly. Obchod totiž má záujem za najnižšie ceny kúpiť najvyššiu kvalitu, ale ak si všimneme tento rok napríklad kvalitu zemiakov, tak za najnižšie ceny sa ponúkala aj najnižšia kvalita. Až doma s hrôzou zisťujeme, že z päťkilogramového vrecka zemiakov musíme vyhodiť polovicu. Sú čierne, mechanicky poškodené a zabalené v plastovom vrecku s potlačou, aby dovnútra bolo čo najmenej vidieť. A kto by ich už šiel reklamovať na druhý koniec mesta?

Domáca zelenina nie je schopná konkurovať. Príčiny sú v rozdrobenosti výroby, nízkej kvalite a najmä nedostatku liniek na pozberovú a trhovú úpravu a nedostatok chladiarenských a skladovacích kapacít.

Rada pri nakupovaní: Uprednostňujte voľnú zeleninu, nie naporciovanú vo vrecúškach. Lepšie tak zistíte mechanické poškodenia i prípadných škodcov (prevŕtaná mrkva). Pozor na omrznuté plody - sú zväčša na povrchu mokrejšie, mäkšie a rýchlo podliehajú hnilobe. Moderné technológie balenia do fólií zadržia síce potrebnú vodu a zelenina rýchlo nezoschne, ale na druhej strane nepredĺžia jej čerstvosť. Ak, tak iba opticky. Nezabudnite, že zelenina dlhým státím stráca svoje cenné látky, dvojnásobne to platí o naporciovanej zelenine predávanej ako polievková zmes, rezné plochy rýchlo oxidujú, čím sa zelenina ochudobňuje o vitamíny.

Zeleninu sme si začali ceniť nielen ako zdroj vitamínov, minerálov, ale aj ako nízkoenergetickú potravinu s vysokým obsahom vody a vlákniny. V Holandsku, Španielsku, Dánsku, Taliansku skonzumujú gurmáni 180 kilogramov zeleniny, u nás na Slovensku sa nepribližujeme ani k odporúčaným 128 kilogramom. Až dve tretiny z tohto množstva by mala byť surová zelenina.

Trh dnes ponúka celoročne množstvo druhov zeleniny rôznych odrôd. Od roku 1999 je v Listine registrovaných odrôd zapísaných 1181 odrôd zelenín. Tradičné pre slovenskú kuchyňu sú - kapusta, mrkva, hlávkový šalát, zemiaky, kel, kaleráb, zeler, červená repa, ale aj pred pár rokmi málo známe artičoky, sladký fenikel, čakanka, cukina, špargľa ...