Charles Bukowski: Príbehy obyčajného šialenstva * Belimex * Bratislava 2005 m Preklad: Pavol Lukáč
Ak sa dnes o každom umelcovi, ktorý sa pred desiatimi rokmi na pár týždňov preslávil, hovorí ako o legende, treba sa vzdať tejto hlúpej pocty a napísať, že Charles Bukowski (1920 - 1994) bol "len" vynikajúci spisovateľ. Charakteristický je absolútny prežitok ako záruka autenticity: o jeho diele sa teda najčastejšie hovorí, že je pravdivé a ako také pretrváva. Lepšiu poctu nepoznáme.
Príbehy obyčajného šialenstva sú poviedky, fejtóny, eseje a niekedy dokonca básne v próze, v ktorých sa mieša realita a fantázia, takže často nevieme, čo je pravda a čo fikcia.
V každom prípade písal Bukowski o svete veľmi reálnom a o ľuďoch, ktorých poznal. Ako postavy diela sa v týchto textoch objavujú básnik Allen Ginsberg, spisovateľ Norman Mailer, ale tiež Neal Cassady, hlavný hrdina Kerouacovho románu Na ceste. Bukowski sa s Cassadym zoznamuje neskoro, až keď si uvedomuje, že je na ňom a nie na Kerouacovi, aby napísal záverečnú kapitolu samovražedného života tohto výstredníka.
Hovoril o ňom ako o magorovi, s ktorým sa stretol jediný raz v živote a zažil s ním divokú jazdu v aute, ktoré viedol obrovskou rýchlosťou a zásadne po opačnej strane cesty. Napokon: o pár týždňov dostal Bukowski správu, že Cassady zomrel za nevyjasnených okolností v Mexiku. Zlaté šesťdesiate sa vtedy práve končili. A smrťou Cassadyho sa skončil taktiež ďalší príbeh obyčajného šialenstva.
Bukowski v tomto období začal písať pre niektoré obskúrne hipisácke plátky, medzi inými tiež pre Open City. Najlepšie texty tejto knihy sú práve z tohto obdobia. Hipisácki spisovatelia pokladali Bukowského za svojho predchodcu napriek tomu, že on nimi skôr opovrhoval. Ako o ňom napísal jeho životopisec Howars Sounes: "Rád sa vysmieval celej antikultúre, pretože drogy, hudba i radikálne politické hnutie mu boli ukradnuté." Alkohol, sex a vlastné písanie, to bola favorizovaná triáda, ktorá ho skutočne bavila.
Ak čítame Bukowského, nepochybujeme ani minútu, že celé jeho dielo je autentické, vytvorené nie v pokoji akademických pracovní alebo bohatých grantov, ale chlapíkom, ktorý musel väčšinu svojho života ťažko pracovať. Je to literatúra na spôsob žalospevu, kritika spoločnosti, ktorú dokonale poznal práve z tej najhoršej stránky. Ak epochy majú svoju mladosť a taktiež obdobie úpadku, Bukowski to vzťahuje predovšetkým na Ameriku a jej politický systém, odmieta jeho zaslepených apologétov, ktorí - ako píše v jednom príbehu z tejto knihy - všetko obkecávajú frázami typu "nemáme informácie o tom, čo sa deje, nemáme skutočné odpovede, musíme veriť našim vodcom".
Od tejto slepej viery v politikov, národ, náboženstvo atď. sa Bukowski dištancuje, je preň prejavom myslenia zotročeného ducha. "Sused z vedľajšieho vchodu, tvoja štvrť, tvoj obvod, tvoje mesto, tvoj kraj, tvoj štát, tvoj národ, každý každého chytá za riť v tej bunke prežitia zo strachu - animalistickej hlúposti."
Bukowského próza sa číta veľmi ľahko, aj keď nie je príjemná. Jej jazyk je drsný, niekedy vulgárny, ale nie je to vulgarita, akú poznáme zo súčasných reality show. Chýba jej to dnešné spojenectvo cynizmu a vypočítavosti. Na druhej strane jej nechýba kolísanie v kvalite rovnako ako ďalšie znaky ľudského, príliš ľudského úsilia vystihnúť všetky najdôležitejšie znaky vlastného nešťastia.
Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je publicista)
