ra irackí sunniti.
Už v nedeľu deklarovali ústami prezidenta Iraku Džalala Talabáního rovnaké stanovisko aj Kurdi. Šiitske politické strany majú síce v irackom parlamente najviac zástupcov, na vytvorenie väčšinovej vlády im to však nestačí. Kurdi aj sunniti vyčítajú Džafárímu, že nezvládol sektárske násilie, vládol neefektívne a uzurpoval si moc.
Džafárí úvahy o zrieknutí sa funkcie premiéra vytrvalo odmietal. Po negatívnom postoji sunnitov sa však už na včerajšom stretnutí lídrov šiitskeho politického bloku malo rokovať aj o prípadných ďalších kandidátoch. Hovorilo sa aj o tom, že by sa o Džafárího osude mohlo rozhodnúť hlasovaním v parlamente.
Na urýchlené vytvorenie vlády tlačia Spojené štáty a Veľká Británia, ale aj najvyšší šiitsky duchovný, ajatoláh Alí Sistání. Dúfajú, že to pomôže skoncovať s násilím medzi jednotlivými irackými skupinami, ktoré sa vystupňovalo po februárovom útoku na šiitsku svätyňu v Samare. Podľa údajov americkej armády prišlo len počas marca o život viac ako 1300 irackých civilistov.
(reuters, čtk, ma)
