Milionári by podľa Smeru mali platiť vyššie dane. Ekonómovia tvrdia, že rozpočet tým veľa nezíska a zmena zbytočne naruší daňový systém. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Milionárska daň, ktorú chce zaviesť Smer, môže byť až 25 percent. "Nevylučujem to," povedal poslanec Smeru Jozef Burian. Zatiaľ však podľa neho nie je istá žiadna sadzba, pretože "sú to komplikované prepočty a dnes sa to ešte nedá jednoznačne povedať".
Smer totiž navrhuje nižšiu DPH na základné potraviny, vedu, výskum, knihy, informatizáciu domácností či energie, čo by znížilo príjem štátneho rozpočtu. Podľa daňového výpadku experti strany stanovia konkrétnu sadzbu pre milionárov. V každom prípade by to malo byť viac ako súčasných 19 percent, myslí si Burian.
Daň zo závisti
Vyššiu sadzbu by sa mali platiť ľudia, ktorí ročne zarobia viac ako milión korún. Smer neoznámil, či chce, aby vyššiu daň platili z celej sumy, alebo len z časti, ktorá prevýši milión korún. "Z logiky zdaňovania vyplýva, že by to mala byť iba suma nad milión korún, aby to bolo spravodlivé," povedal jeden z autorov koncepcie rovnej dane na Slovensku Richard Sulík. Vyššiu daň pre dobre zarábajúcich však považuje za nespravodlivú. "Je to daň na závisť." Z vyše dvoch miliónov zamestnancov podľa Sulíka zarába u nás viac ako milión ročne iba 14-tisíc ľudí.
Okrem vyššej dane pre milionárov chce Smer znížiť daň tým, čo zarábajú málo. Prvých 20-tisíc korún z čistého daňového základu plánuje zaťažiť iba 15 percentami, čo by sa týkalo všetkých ľudí. Čistý ročný príjem by sa tak ľuďom zvýšil o osemsto korún ročne, ani nie o 70 korún mesačne. Týmito krokmi chce naplniť východisko volebného programu: "Pri dani z príjmov navrhujeme zaviesť progresívne zdaňovanie s cieľom znížiť dane pre ľudí s nízkymi a priemernými príjmami a zvýšiť pre ľudí s nadštandardnými príjmami." Pre tieto zmeny, ktoré nepomôžu rozpočtu ani ľuďom, aj podľa Sulíka daňový systém rozbíjať netreba.
Sulík tvrdí, že progresívne zdaňovanie, pri ktorom ľudia s vyššími zárobkami platia vyššiu daň ako tí, čo zarábajú málo, je aj v súčasnom daňovom systéme. Ten, kto má mesačný základ dane, čiže hrubú mzdu po zaplatení odvodov, 10-tisíc korún, platí teraz mesačne daň z príjmu 462 korún. Človek s desaťkrát vyšším základom dane zaplatí 17 562 korún, čo je až 38-krát viac. "Napriek rovnej dani máme progresívne zdanenie," hovorí Sulík.
Na dividendách asi nezarobia
Popri milionárskej dani a znížení DPH na vybrané tovary a služby uvažuje Smer, že zavedie daň z dividend, čiže z už raz zdanených výnosov cenných papierov a podielov na zisku. Podľa vlaňajších prepočtov Smeru by tak mal štát získať takmer desať miliárd korún ročne. Nimi chce nahradiť výpadky rozpočtových príjmov, ktoré by spôsobil pokles niektorých daňových sadzieb.
Ministerstvo financií už niekoľkokrát prepočty Smeru spochybnilo. Argumentovalo, že v roku 2003, keď sa daň z dividend vyberala poslednýkrát, priniesla do štátneho rozpočtu len 1,1 miliardy korún a z toho viac ako 600 miliónov priniesli podiely štátu v podnikoch. Z dividend súkromných firiem a ľudí získal štát 460 miliónov korún. "V budúcom roku by štátny rozpočet mohol získať z dividend okolo 600 miliónov korún," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Sporná je aj deklarácia Smeru zaťažiť zdravotnícke služby zvýhodnenou 10-percentnou sadzbou DPH. Dnes je väčšina týchto služieb od DPH oslobodená.
Ako by sa zmenila daň zamestnancovi s hrubým príjmom 1,5 milióna ročne
2005 (daň 19 percent) 2006 (daň 25 percent)
229 330 Sk 241 570 Sk
