moderny umelcov, na ktorej čele stál rodák z Pécsa Victor Vasarely. Diela otca op-artu sú v stálych zbierkach svetových múzeí a v šesťdesiatych rokoch sa stali základom populárnej kultúry, ktorá mala hlboký vplyv na architektúru, počítačovú grafiku, módu, životný štýl. V nedeľu si svet pripomenul sto rokov od jeho narodenia.

Op-art útočí na zrenicu, dráždi ju a rozbolestňuje, divák podlieha optickej ilúzii, s plátnom sa točí a vlní priamo do vnútra obrazu. Často len jednoduché čiernobiele geometrické útvary nahrádzajú pohyby štetcom a vytvárajú tak dojem pohybu a priestoru, takže statický obraz sa jednoduchosťou stáva v ľudskom oku magickou zmyslovou hrou.

Victor Vasarely, pre ktorého sa ťažkopádnosť oka stala výzvou, vymazal hranice medzi dvoma očividne opačnými svetmi - svetmi umenia a počítačovej vedy. V roku 1930 sa usadil v Paríži, kde spočiatku pracoval ako grafik pre reklamné agentúry Havas a Draeger, ktoré v tom čase patrili k najvychytenejším. Zvolil si strohý život vo svojom ateliéri. Odlúčený od sveta peňazí, politiky a každodenného biznisu sa úplne venoval svojmu poslaniu: "umožniť ľuďom vzhliadnuť ináč". Napriek tomu, že svoju tvorbu neokorenil žiadnymi aférami ani bohémskym spôsobom života, typickým pre umelcov, čoskoro získal celosvetový úspech.

Na cestu geometrickej abstrakcie ho doviedla krajina, ktorú objavil počas prázdnin v Bretónsku v roku 1947 a neskôr v Gordes. V tomto umeleckom období s názvom Belle Isle ho inšpirovali kamienky a mušle pobrežnej krajiny, slnko zapadajúce za oceán a svetlo odrážajúce sa od morskej hladiny. "Som si istý, že som spoznal vnútornú geometriu prírody," konštatoval.

Radosť z úspechov, účasť na popredných svetových výstavách či udelenie Guggenheimovej ceny sa jednoznačne preniesli aj do jeho tvorby: "Budúcnosť sa ukazuje v novom geometrickom meste, pestrofarebnom a slnečnom. Plastické umenie bude optické, multidimenzionálne a spoločenské."

V Žltom manifeste z päťdesiatych rokov hlásal, že umenie presahuje do všetkých foriem života. Tento manifest sa stal akousi "bibliou" Vasarelyho obdivovateľov, medzi ktorých patril napríklad aj Andy Warhol.

V roku 1970 jeho celosvetová sláva vrcholila. Vasarely sa stal akousi "rockovou hviezdou" maliarskeho sveta a jeho rezidencia pripomínala verejné miesto. Televízne stanice, novinári, fotografi, osobnosti z celého sveta sa predbiehali o Majstrovu priazeň.

Jeho tvorba dokonca fyzicky prekročila hranice planéty Zem. Francúzsko-sovietsky tím kozmonautov na Sojuze 7 vyviezol do vesmíru 154 jeho sieťotlačí, špeciálne vytvorených na túto príležitosť.

Vasarely sa preslávil najmä dvoma umeleckými obdobiami s názvom Zebry a Véga. Prvé charakterizujú čierne a biele kontrasty, motívy zebier, šachovníc a harlekýnov, to druhé zase priestory a roviny či šachovnicové siete, ktoré akoby sa vlnili do hĺbky.

Majster ilúzie zomrel 15. marca 1997 v Annet-sur-Marne vo Francúzsku ako deväťdesiatjedenročný. Zanechal za sebou nenahraditeľné obrazové bohatstvo v oblasti abstraktného, geometrického a optického umenia. Jeho životným krédom bolo umenie pre všetkých. Svoju požiadavku staval kategoricky: "Umenie musí byť pokladom spoločným, alebo nebyť vôbec."

MIRKA ÁBELOVÁ

Zajtra - Jurij Gagarin