Hlas ulice nakoniec vyhral. Študenti a odbory si vydupali zrušenie zákona o prvom zamestnaní. FOTO - REUTERS |
m Dominiquom de Villepinom.
Zákon, ktorý počítal s dvojročnou skúšobnou lehotou, počas ktorej mohol zamestnávateľ prvozamestnanca vyhodiť bez udania dôvodu, vyhnal na dva mesiace do ulíc desaťtisíce Francúzov.
Teraz by sa pomaly štrajkujúci študenti aj odborári mali začať vracať do práce.
Odborové ústredne oslavujú a už včera sa začali dohadovať, čo by od porazenej vlády vlastne teraz mali žiadať. Tá zase predložila nový návrh zákona. Nie je v ňom ani náznak predĺžených skúšobných lehôt, zato však počíta s miliónmi od daňových poplatníkov. Až 450 miliónov eur by mali dostať podniky, ktoré prijmú nových a mladých zamestnancov a milióny by mali ísť aj na podporu mladým, ktorí hľadajú prácu.
Nezamestnaných mladých ľudí je pritom v evidencii najviac z celej Európskej únie. Bez práce je tu viac ako 26 percent tejto vekovej skupiny bez ohľadu na vzdelanie. Dvojročná skúšobná lehota mala posmeliť podniky, aby ich prijímali.
S koncom študentského hnutia odporu to bude zložitejšie. Väčšina ľavicových študentských organizácií a odborov vyzýva na pokračovanie protivládnych akcií. Ministrovi školstva by azda mohli pomôcť iba veľkonočné sviatky. Cez prázdniny sa neštrajkuje.
Francúzsky premiér Dominique de Villepin sa včera večer vo francúzskej televízii snažil brániť svoju politiku. Za posledný mesiac sa však jeho popularita totálne prepadla a dnes jeho sľubom verí už iba každý piaty z opýtaných Francúzov. Štyria sú proti. Ešte viac ako zákon Francúzov nahnevalo, že premiér ho presadil bez debaty s odbormi a so študentmi.
Dobre na tom však nie je ani prezident Chirac. Body plus by mohol získať vari iba minister vnútra Nicolas Sarkozy, ktorý v posledných dňoch krízu riešil namiesto Villepina. Sarkozy sa preto javí ako najvážnejší pravicový kandidát na prezidenta.
Vláda prehrala, zákon padol, my sme vyhrali. To by chcela tvrdiť opozičná ľavica, ale veľmi sa jej to nedarí. Tým skôr, že nový zákon preformulovali pravicoví poslanci na čele so Sarkozym.
Politické dosahy dvojmesačných štrajkov sa preto teraz nedajú odhadovať. Najmä ak k tomu pripočítame, že nahnevaní rodičia sa obávajú, že príprava tohtoročných maturít na štrajkujúcich stredných školách je ohrozená. Rovnako ako semester vysokoškolákov, kde už teraz mnohí navrhujú odložiť niektoré skúšky na jeseň.
ADOLF BAŠTA, Paríž