Ľudia na dedinách do krčiem chodiť neprestali. V krčmách sa robí politika, rozoberá futbal a dohadujú obchody. „Prídu sem, aj keby na chlieb nebolo, ale nepijú zasa až tak veľa,“ hovorí krčmár z pubu Corgoň v Riečke v Banskobystrickom okrese. „Čo budem robiť, veď je sobota. Manželka je na prechádzke a ja tu,“ dáva mu za pravdu starší muž, hodnú chvíľu posrkávajúci jedno pivo.

Podnik nepripomína klasickú dedinskú krčmu. Takú vraj už nájdete na Slovensku ťažko. Pub v Riečke je niečo medzi. Nové obklady, starožitné kreslá, na ktorých posedávajú pri pivku a štamprlíku dedkovia, a hracím stolom oddelená časť, kde sedávajú väčšinou mladí. Krčmu pub pripomína len ponukou.

Na otázku, či je po večeroch plno, mladý krčmár hovorí: „Ťažko povedať. Ako kedy. Za deň sa tu vystrieda približne sto ľudí. V lete je to lepšie.“

Priemerná dedinská krčma mimo letnej sezóny denne vyčapuje asi 75 litrov piva, cez víkend aj vyše 100 litrov. Nechýba ani tvrdé. „Pijú hlavne vodku. Niekedy za deň rozlejem pol litra, inokedy aj tri,“ dodáva krčmár z Riečky.

Štamgasti tu denne vypijú dva pollitráky piva a necelé poldeci tvrdého na hlavu, čo určite nie je veľa.

Krčma v Tajove, rodisku spisovateľa Tajovského a vynálezcu Murgaša, je trochu krčmovitejšia ako tá v Riečke. Krčmárka, ak sa tak vôbec dá nazvať, pripomína skôr vysokoškoláčku na brigáde: „Nebýva tu veľmi veľa ľudí. Skôr večer a cez víkend. Chodia hlavne domáci Tajovčania, ale zastavia sa aj turisti.“ Stolitrový sud piva denne a dva – tri litre tvrdého – norma platí aj pre tajovskú krčmu.

„Čo budem robiť?“ je aj tu obľúbená odpoveď na otázku, prečo ľudia do krčmy prišli. „Keby som neprišiel, mal by som áčko, a to netolerujú ani v robote. Chodím každý deň. Dám si pivo, k tomu niečo tvrdé, aby som nemal v žalúdku žaby, porozprávam sa s kamarátmi. Aj čas mi rýchlejšie prejde,“ hovorí mladý muž z Tajova.