al ju na viacerých významných podujatiach. V deväťdesiatom na juniorskom svetovom šampionáte v Sarajeve skončil v dvojboji ôsmy v kategórii do 100 kíl, o rok neskôr v nemeckom Wolmirstedte sa dokonca posunul o jednu priečku vyššie. Na olympiáde v Barcelone v roku 1992 klasifikovali Kopku v stodesiatke na 17. mieste (350 kg), iba jediné miestečko za Slovákom v československom drese Milošom Čiernikom.

„Myšlienkou reprezentovať Slovensko som sa začal zaoberať vážnejšie vlani v novembri. Keďže mám dvojaké občianstvo - slovenské i britské - núkala sa mi takáto možnosť. Cítil som, že mám voči svojej rodnej krajine nejaké nesplatené dlhy, veď práve na Slovensku v bratislavskej Dunajplavbe som sa naučil prvé písmenká vzpieračskej abecedy u trénera Petra Šveca,“ vysvetľoval Raymond Kopka, ktorý v 1. kole ligy dostal v dvojboji nad hlavu solídnych 370 kíl a zaradil sa do okruhu kandidátov na aprílové majstrovstvá Európy v tureckej Antalyi. V trhu sa dokonca prvýkrát v kariére zapísal do listiny slovenských rekordov, keď výkonom 170,5 kg o pol kila vylepšil dovtedajšie maximum Martina Tešoviča v kategórii nad 105 kg z majstrovstiev SR ‘98 v Košiciach.

„Na ligu do Trenčína som si len odskočil, ale plánujem usadiť sa na dlhšie v Trenčíne a pravidelne súťažiť za AŠK Dukla. Prípravu by som chcel konzultovať so svojím bývalým trénerom Petrom Švecom a reprezentačným kormidelníkom Štefanom Korpom. Čo sa týka európskeho šampionátu, vyzerá to nádejne, ale konečné slovo v otázke nominácie bude mať tréner. Rád by som však v Antalyi štartoval,“ poznamenal R. Kopka.

Šéftrénera Korpu trenčiansky dvojboj Raymonda Kopku potešil. „Myslím si, že ešte nepovedal posledné slovo. Rezervy vidím najmä v nadhode, kde drobné zranenie brzdilo jeho úsilie. Dvesto kíl je však solídnym výkonom,“ zdôraznil Štefan Korpa. „Zväz i ja z pozície reprezentačného trénera by sme boli radi, keby Raymond reprezentoval na vrcholných podujatiach Slovensko. Potrebujeme každého kvalitného borca.“ (sita)