„Keby som v tom sám nefiguroval, pripadalo by mi to ako divadlo, jeho scenár nepísal jurista, ale humorista,“ povedal osemdesiatštyriročný Biľak v pracovni svojej bratislavskej vily krátko po tom, čo včera Najvyšší súd vrátil prípad prokurátorovi na došetrenie. Akékoľvek obvinenia Biľak odmieta. „Predsa len tam sedia ľudia, ktorí tomu rozumejú, zamyslia sa a povedia: Bože môj zlatý, to by sme pred svetom vyzerali,“ myslí si o rozhodnutí Najvyššieho súdu. Je presvedčený, že je možné stíhať a súdiť, ale že v právnom štáte nemôže byť za daného stavu odsúdený.

„Nie je tu socialistická republika, nie je tu socialistický súd… Či to nie je komédia, keď ma idú súdiť za vlastizradu tí, ktorí zrádzali socializmus?“ Rád by však už mal súd za sebou: „Byť stále na programe, je trochu i psychické mučenie.“

„Obviňujú ma podľa zákona na ochranu mieru. Ale ten sa prijímal na ochranu socializmu proti tým, ktorí pripravovali tretiu svetovú vojnu! Pracovali sme vo funkciách, do ktorých sme boli právoplatne zvolení legálnou stranou, ktorej štvrtý článok ústavy dával isté postavenie… Pozrite na tú komédiu! Havel dal amnestiu mnohým zločincom, ale kto bude súdiť dôstojníkov, ktorí prisahali verne brániť socializmus, a nebránili…?“

„To je nejaký pozývací list? Tam nie je jediné slovo ‘pošlite armádu‘ alebo ‘poskytnite vojenskú pomoc‘,“ tvrdí o dokumente, ktorý dal svojho času Boris Jeľcin Václavovi Havlovi. „Keby ten list bol pravý, a ja nehovorím, že je pravý, tak je to len nejaká informácia Brežnevovi. Že som to vraj písal na záchode. Samo osebe je to humoristické,“ hovorí a nabáda na preskúmanie papiera, obálky, písacieho stroja. Komédiou je podľa neho i to, že by nejaký list mal stačiť na príchod vojsk.

„Mal som mobilizovať národ k občianskej vojne alebo čo?!“ odpovedá na pripomienku, že intervencii a takzvanej normalizácii pomáhal. „Pomáhal som tomu, aby bol v Československu pokoj. Preklína sa normalizácia, ale je to nejaký zločin? Čo je na svete nejaká vláda či spoločnosť, ktorá nechce, aby situácia bola normálna?“

„Každý, kto do toho videl, vedel, že prídu…,“ hovorí. Ja som bol jediný, ktorý v Čiernej nad Tisou prosil sovietske politbyro, aby nám dalo možnosť, aby sme si sami vyriešili problémy… Dubček vo vagóne s Brežnevom dohodol, a potom sme to schválili, že si sami urobíme poriadok, a na tomto základe sa konala bratislavská konferencia, na nej sa prijalo stanovisko, že je povinnosťou všetkých spojencov pomáhať nielen budovať, ale i brániť socializmus. Tým sa to zlegalizovalo, že prídu. Žiadny list nepotrebovali.“

V Československu v roku 1968 podľa Biľaka nemusela situácia dopadnúť ani tak ako v Poľsku v roku 1981, keď generál Jaruzelski potlačil Solidaritu výnimočným stavom. Ale Dubčekovo vedenie vraj nesplnilo sľuby, že zavedie poriadok. „Veď sme boli súčasťou socialistického spoločenstva a Varšavskej zmluvy. Čo nikto nevie, aká bola situácia? Sám som sa divil, že Sovietsky zväz nepritlačí, keď na každej porade sme sľubovali a nič sa nedialo. Naopak, ešte sa provokovalo.“

V archívoch je vraj i páska s nahrávkou talianskeho veľvyslanca, ktorý pri večeri na rozlúčku očakával, že v Československu vypukne občianska vojna, pretože Američania sa vraj potrebujú pomstiť Sovietom za Vietnam.

„Brežnev mi pri jednej príležitosti - sprevádzal som ho k vlaku v Čiernej nad Tisou - povedal, že sa začiatkom leta dohodli s americkým prezidentom Johnsonom, že majú právo riešiť situáciu, ako sa im zapáči. Američania v podstate súhlasili so vstupom vojsk,“ tvrdí a odvoláva sa na rozdelenie Európy, ako ho za vojny dohodli spojenci, čo dokladá i citátmi z Churchillových pamätí.

MILAN SYRUČEK, ČTK