Nevidiaci kolkári hádžu guľu oboma rukami. Pomáha im asistent, ktorý im gule podáva a hlási, ktoré kolky spadli. Majú aj špeciálne označenia, napríklad sedliak, dáma alebo semafor. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
V kolkárni Spojov v bratislavských Podunajských Biskupiciach bolo v posledných dňoch rušno. Nevidiaci a slabozrakí kolkári z ôsmich krajín tu bojovali už jubilejný dvadsiatykrát o Dunajský pohár.
Ten nakoniec zostal doma a pričinil sa o to aj dlhoročný kľúčový hráč Alexander Koller. Podstatnejšie ako víťazstvá sú však pre neho úplne iné veci.
"Kolky sú pre mňa zábavou a príležitosťou stretnúť sa s priateľmi. Život si bez nich už ani neviem predstaviť." S guľou sa pred kolky postavil prvýkrát už pred vyše dvadsiatimi rokmi a spomína na to s úsmevom.
"Najskôr nás nechceli pustiť do žiadnej kolkárne, aby sme im to tam vraj ako slepí neporozbíjali. Keď sme začali rúcať kolky, ušli sa nám aj komplimenty. Vraj musíme vidieť ako jastraby." Toto prirovnanie sa hráčom zapáčilo a majú ho aj v názve klubu - TJ Spoje Jastraby.
Šaňo, ako ho volajú kamaráti, má so zrakom problémy od detstva a kolky hráva v kategórii B2. "Je to takzvaná praktická slepota. Vidím len svetlo, tmu a útržkovité obrysy predmetov. Ako keď sa vidiaci pozerá do starého, čiastočne doškriabaného zrkadla. Vidí len útržky odrazu. Problémy som začal mať už ako desaťročný a postupne sa mi zrak zhoršoval. Je to vraj dedičné ochorenie a ide o odumieranie očnej sietnice. Rodičia boli zdraví, ale z mojich šiestich súrodencov má túto chorobu ešte jeden brat."
Alexander vychoval s manželkou štyri deti a ku kolkom má najbližšie Mária: "Hrávala a robila nám aj trénerku. Neskôr vyštudovala špeciálnu pedagogiku a skúsenosti s nevidiacimi kolkármi sa jej zišli. Menšie či väčšie problémy majú, bohužiaľ, so zrakom aj deti, najlepšie vidí najstarší Ján. Ten dovidí niekedy azda až za roh."
Prvý člen klubu a jeho terajší predseda bude mať onedlho už 65 rokov, ale do kolkárskeho dôchodku sa nechystá.
"Vybral som si tento šport aj preto, lebo sa mu dá venovať aj vo vyššom veku. Poznám napríklad sedemdesiatročného hráča, ktorý je stále dobrý, takže sa pokúsim ho napodobniť," zakončil optimisticky Šaňo Koller, ktorý vraj poprosí o prečítanie tohto článku vidiacich kamarátov.
BORIS GAJARSKÝ