Alfanovo provizórium sa dodnes hrá. Do Turandot sa zamiešal sedemdesiatšesťročný súčasný taliansky bard, renomovaný skladateľ Luciano Berio a na päťdesiattisícdolárovú objednávku Festival de Música de Canarias zložil za tri mesiace päťdesiatdeväťstranovú novú verziu záveru neskororomantickej Turandot.

Koncertné prevedenie premiéry empaticky dokončeného tretieho dejstva v Auditorio Alfredo Kraus na pláži Las Palmas s dirigentom amsterdamského Concertgebouws Riccardom Chaillyhom ešte prebehlo podľa plánu. Scénická premiéra však hrozí svetovým škandálom: dirigovať mal pôvodne dirigent Giuseppe Sinopoli v milánskej Scale. Vznikli však problémy s termínom, dlho sa ťahali, a než sa vyriešli, maestro umrel.

Nádej svitla Amsterdamu. Tu mal Turandot inscenovať 1. júna 2002 Nikolaus Lehnhof. Vtom, na veľké prekvapenie Holanďanov, ohlásila losangeleská opera so svojím hviezdnym dirigentom Kentom Naganom a režisérom Giancarlom del Monacom svetovú premiéru na 25. mája, presne týždeň pred premiérou Amsterdamu. „Taká príležitosť,“ ubezpečoval Edgar Baitzel, umelecký šéf slávnej kalifornskej scény, „sa nám naskytla sama od seba.“ Opera v L. A. musela k obvyklým právam priplatiť „istú, nie nepatrnú sumu“. Tu údajne zohral svoju úlohu všadeprítomný mecenáš a šialený milovník opier Albert Vilar, ktorému za veľkoleposť vďačí napríklad festival v Salzburgu.

Albert Vilar pozýva na gala predstavenie Turandot na 7. augusta - inscenácia Davida Pountneyho, s dirigentom Valerijom Gergijevom. Veľa kriku pre nič? Pucciniho Turandot trvá dobré dve hodiny, z toho Beriov podiel pätnásť minút.

(mf, dpa)