Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí uvádza od minulého roku projekt Iné stredy - L. S. D. (literatúra-slovo-divadlo). Ide o inscenované čítanie knižiek, ktoré vydalo záujmové združenie Aspekt - napríklad Milenky Elfriede Jelinek (mimochodom, vôbec prvé javiskové stvárnenie textu tejto autorky na Slovensku), Travesty show Uršule Kovalyk a najnovšie Pavlin príbeh od Pavly Cebocli spolu s úryvkami z eseje Virginie Woolfovej Vlastná izba, ako aj z vydavateľstva LCA Kolomana Kertésza Bagalu.

"Inscenovaním pôvodných noviniek by sme radi vzbudili záujem o iné témy, iné knihy, iných autorov, iné divadlo," hovorí dramaturgička a režisérka IVETA ŠKRIPKOVÁ. "Novinkám z LCA, povedzme mužskému písaniu a pohľadu na svet, sa venuje režisér Michal Náhlik, ja s herečkami v spolupráci s výtvarníčkou Katarínou Lucinkiewiczovou zasa ženskému svetu."

Zdá sa, že slovko čítanie v tejto súvislosti trochu zavádza, lebo ide už o hotové inscenácie. Nie?

Na to nás upozorňujú viacerí diváci i divadelníci. Pod tým pojmom si väčšina z nás predstavuje hercov sediacich v civile na stoličke, ktorí čítajú úryvky z knižky. My sa snažíme využiť všetky divadelné prostriedky. Tešíme sa z rozdielov medzi napísaným a vysloveným, z hry interpretácií nielen medzi slovom a akciou, ale aj medzi témami, mužmi a ženami.

Pre aké publikum tieto "knihohry" či "knihodrámy" hrávate a s akým ohlasom?

Repertoár L. S. D. hrávame pre stredné a vysoké školy i pre širšiu verejnosť. Samozrejme, na Iné stredy nie je nával ako na futbal, ale ide to. Ľudia sa dajú pozvať zvučným menom vydavateľstva, autora či autorky, alebo výkonmi našich herečiek, ktoré rastú od čítania k čítaniu. Ohlasy boli a sú zatiaľ veľmi pozitívne zvnútra i zvonka.

A ako na inscenovanie svojich textov reagujú autori či autorky?

Niektorých zaskočilo, že texty, ktoré považovali napríklad za smutné, v našom podaní vyzneli veselo a naopak. Myslím, že to nie je nič prekvapujúce, hra slov, obrazov a aj rolí k divadlu patrí. Reakcie spisovateľov a spisovateliek ma presvedčili, že napriek istej umeleckej príbuznosti divadla a literatúry sú to dva veľmi vzdialené a vzájomne zatiaľ nespoznané svety. Je čo objavovať.

Vy ste doteraz pôsobili hlavne ako dramaturgička. V spomínanom projekte ste sa úspešne pustili aj do réžie. Prečo?

Ponuky prišli od Moniky Grochovej, vtedajšej riaditeľky združenia Fenestra v Košiciach - oslovila ma na prípravu študentského predstavenia Vagína monológy, ktoré sa hráva vždy 14. februára práve na Valentína, a potom na spoluprácu pri projekte Umlčané svedkyne. Pri stretnutiach so ženskou literatúrou sa mi viac a viac otváral priestor na uvažovanie o tom, ako ženy hrajú a prečo tak hrajú, aké hry hrajú a ako ich interpretujú.

Inscenovanie rodových tém si zrejme vyžaduje špecifickú prácu s hereckým súborom.

Pojem rodové scitlivovanie spájame viac s pedagogikou, ale patrí aj k herectvu, aspoň v našom divadle. Naše herečky Eva Dočolomanská, Marianna Mackurová, Mária Šamajová a Alena Sušilová sú ochotné a schopné prekročiť tabu rodových tém. Sme tu, aby sme prostredníctvom tejto témy položili pár otázok. Po našom.

Akú knihu budete zdivadelňovať najbližšie?

V prvej polovici mája by to malo byť inscenované čítanie, koláž z textov dvoch knižiek švajčiarskej spisovateľky Aglaje Veteranyi Prečo sa dieťa varí v kaši a Polica posledných vydýchnutí. A na námet knihy Ružový a modrý svet sme dokončili inscenáciu pre najmenších Anička Ružička a Tonko Modrinka alebo ako sa z Aničky stala faganička a z Tonka babec.

Autor: Anna Grusková>(Autorka sa venuje divadelnej teórii a praxi)