FOTO – TASR
BRATISLAVA – Vysoké úverové zaťaženie je problémom nie- len slovenských podnikov, ale aj miest. Dlhy dvoch najväčších sa vyšplhali na 7,2 miliardy korún. Hoci Bratislava z tejto sumy dlhuje až 5,1 miliardy, je na tom lepšie ako Košice. Tie musia zo svojich záväzkov totiž v tomto roku platiť až 19-percentné úroky, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje takmer 400 miliónov korún ročne. Naopak, Bratislava ročne zaplatí z oveľa väčšieho dlhu iba 220-miliónové úroky.
Podľa analytika ČSOB Ľudovíta Ódora pramení vysoký rozdiel v ročných splátkach pravdepodobne z rôznej štruktúry a splatnosti úverov. „Určité zdôvodnenie však nájdeme aj v kredibilite jednotlivých miest. Treba brať do úvahy, že Bratislava je väčšia a jej kredibilitu ako dlžníka odzrkadľuje aj fakt, že sa jej vlani podarilo vydať druhú emisiu jenových obligácií na japonskom finančnom trhu,“ skonštatoval Ódor.
Z požičaných peňazí mestá nehradia iba svoj chod, rekonštrukcie ulíc alebo rozvoj infraštruktúry. „Pred takmer desiatimi rokmi sme dostali kompetencie, ako napríklad starostlivosť o cesty prvej a druhej triedy, starostlivosť o dôchodcov, požiarnu ochranu, údržbu parkov a kultúrnych pamiatok bez toho, aby sme na to dostali peniaze,“ tvrdí primátor Bratislavy Jozef Moravčík.
Podobná situácia je aj v Košiciach. Tie sú však zaťažené aj svojou minulosťou – ich vtedajší primátor Rudolf Schuster mesto nadmieru zadlžil, aby kryl výdavky spojené s obnovou mesta. Vlani ich okolnosti prinútili, aby pristúpili k predaju svojich lesov. Bratislave pri lacnejšom požičiavaní v Japonsku pomáha aj ratingové hodnotenie od Japan Credit Rating Agency, ktorá hlavné mesto SR hodnotí stupňom BBB-, čo ho zaraďuje do investičného ratingového pásma.
Požičiavanie si nie je ničím výnimočným ani pre mestá v zahraničí. Získavajú tak zdroje na rozvoj a niekedy i prevádzku.
TOMÁŠ VELECKÝ
