BRATISLAVA - V posledných dňoch sa na Slovensku použili tisíce ton piesku, ktorým ľudia v strachu pred povodňami spevňovali hrádze.

Starosta Trstíc odhaduje, že na hrádzu rieky Čierna voda, ktorá ohrozovala dedinu, vyviezli päťtisíc ton piesku. Vrecia naň dostali aj z Maďarska a Poľska.

Podľa Jána Kováča z Povodia Váhu má ich podnik vždy železnú rezervu piesku všade, kde bývajú problémy. "Nemôže sa stať, aby sme ho na skládke nemali," hovorí. Piesok nekupujú, ťažia si ho sami.

Pre povodie Moravy a hornú časť slovenského úseku Dunaja kupujú piesok na Záhorí. Juraj Soták zo závodu Dunaj hovorí, že piesok kupujú od Vojenských lesov a jedna fúra prevážaná z Plaveckého Štvrtka k Malým Levárom stála od jedenásťtisíc korún vyššie. Koľko ton piesku sa na hrádzu vyviezlo, zatiaľ nie je spočítané.

Piesok z Vojenských lesov vozili na hrádzu rieky Moravy ku Kopčanom a Brodskému, ale aj k Dunaju. "Celkovo sme na Záhorí minuli asi 100-tisíc vriec. Len jedno prázdne vrece stojí dvadsať korún," hovorí Soták. Podľa neho stojí pri povodniach prevádzka áut, mechanizmov a nasadenie ľudí v povodí Dunaja a Moravy okolo milión korún, plus piesok a vrecia.

Čo s pieskom po klesnutí hladiny? "Čo bude lacnejšie," hovorí Soták. Ak bude lacnejšie pozbierať vrecia, piesok dať na skládku a vrecia vyprať, urobia to, ak nie, nechajú ho na hrádzi. Záleží aj dokedy budú vrecia podmáčané vodou. Ak dlhšie, chytí sa na ne pleseň a druhýkrát sú už vraj nepoužiteľné. Podľa Sotáka to býva vo väčšine prípadov. "Čo s vrecami a pieskom, budeme riešiť, až keď klesne hladina," hovorí.

Po skončení hrozby povodní zaplatia za piesok Vojenským lesom a prehľad nákladov pošlú ministerstvu životného prostredia. Ministerstvo urobí audit a podľa výsledku preplatí peniaze podnikom povodia. (rf)

foto SME - JANA BEŇOVÁ