V Nemecku fungujú verejnoprávne aj súkromné zdravotné poisťovne. Kto má ročný hrubý príjem nižší ako 47 250 eur, musí byť zo zákona poistený vo verejnoprávnej poisťovni. Ak zarába viac, môže sa poistiť v súkromnej poisťovni. V oboch prípadoch platí polovicu poistného zamestnanec a polovicu zamestnávateľ.

Mesačné poplatky do verejnoprávnej poisťovne kolíšu medzi 11,9 a 14,5 percenta hrubého zárobku. Ponuku služieb verejnoprávnych poisťovní do veľkej miery stanovuje zákon a všeobecne platí, že je menšia ako v prípade súkromných poisťovní.

Aj klienti verejnoprávnych poisťovní sa však často súkromne pripoisťujú - najmä pre pobyt v nemocnici a stomatologické služby. Pripoistením sa tak dostanú na úroveň súkromných poistencov. Napríklad v nemocnici majú nárok na jedno- či dvojposteľovú izbu a na liečenie šéflekárom alebo primárom.

Súkromné zdravotné poisťovne si môžu klientov vyberať. Výhodou sú oveľa lepšie a podstatne rozsiahlejšie služby, nevýhodou rýchlo rastúce poistné.

Zásadným problémom nemeckého zdravotníctva je tak ako u nás nedostatok peňazí. Výdavky verejnoprávnych poisťovní rastú omnoho rýchlejšie než ich príjmy. Súvisí to nielen so starnutím obyvateľstva, ale aj s technologickým pokrokom - drahšími liekmi a prístrojmi. Stabilizovať situáciu nepomohol ani povinný štvrťročný príplatok 10 eur za návštevu lekárskej praxe, ktorý sa zaviedol pred niekoľkými rokmi.

Na budúci rok hrozí verejnoprávnym zdravotným poisťovniam schodok vo výške 8 až 10 miliárd eur. Kresťanskí demokrati sa prikláňajú k zásadnej reforme a zavedeniu percentuálneho "prémiového modelu", vyrubeného podľa výšky zárobku, financovaniu niektorých zdravotných rizík zo štátneho rozpočtu a zmrazeniu zamestnávateľských príspevkov. Sociálni demokrati uprednostňujú "občianske poistenie", teda rozšírenie okruhu povinných poistencov o štátnych zamestnancov a samostatných živnostníkov či zvýšenie vymeriavacieho základu o príjmy z prenájmu nemovitostí a kapitálových príjmov.