Ľudia a udalostiDnes je na tom mieste pamätná tabuľa. "V tomto dome boli 5. apríla 1986 pri zločineckom bombovom útoku zavraždení mladí ľudia." Bol to pritom vychytený tanečný lokál. Chodievali tam americkí vojaci a mladí Berlínčania, aby sa zabávali až do rána. Nikto z nich netušil, že sa v ten deň stanú iba ďalšími menami na dlhom zozname. Súčasťou tichej vojny medzi Spojenými štátmi a diktátorským líbyjským režimom Muammara Kaddáfího. Atentát na berlínsku diskotéku La Belle sa stal pred dvadsiatimi rokmi a krízu medzi Washingtonom a Tripolisom preniesol na nemeckú pôdu.
Brunhilde Freiwaldovej zmenil ten deň celý život. Keď v ten aprílový večer vybuchla na diskotéke bomba, tancovala so svojím priateľom. Mala osemnásť, dobrú prácu, bola zamilovaná a tehotná. Výbuch všetko zmenil.
Nestihla už vybehnúť von. Na nohe jej začali horieť pančuchy a hneď na to ju zavalila padajúca stena. Bola jednou z posledných, koho záchranári tej noci vyslobodili spod ruín. Nič vážne sa jej nestalo, peklo sa začalo až deň po. Prišla o svoje nenarodené dieťa i o prácu. Nedokázala viac pracovať ako čašníčka a dlhé mesiace vychádzala zo svojho bytu, len keď šla k lekárovi. Ani so svojím libanonským priateľom už nevedela žiť. Mala z neho strach.
Dnes má Brunhilda 38 rokov, dobrú prácu a takmer dospelú dcéru. Márne sa však snaží zabudnúť.
Podobné peklo si prežili mnohí z viac ako 200 zranených. Traja mladí ľudia neprežili: americkí seržanti Kenneth Ford a James Goins a Turkyňa Nermin Hannayová.
Stali sa obeťami napätých americko-líbyjských vzťahov. Spojené štáty viedol vtedy Ronald Reagan, ktorý viac nebol ochotný sa prizerať Kaddáfího podpore terorizmu. Obe krajiny pritvrdzovali.
Kríza vyvrcholila dvoma útokmi počas vianočných sviatkov v roku 1985. Palestínske teroristické komando vtedy na letiskách v Ríme a Viedni postrieľalo asi 20 civilistov, medzi nimi piatich Američanov. Peniaze mali od Kaddáfího. Reagan na to v marci 1986 odpovedal vojenskými manévrami neďaleko líbyjských brehov. Aj preto nechal Kaddáfí vybuchnúť v berlínskej diskotéke La Belle trojkilovú nálož.
Americká odpoveď bola rýchla a tvrdá. Reagan nariadil 15. apríla 1986 útok na Tripolis a prístavné mesto Bengazi. Jedným z cieľov mal byť aj Kaddáfí osobne. Jemu sa nestalo nič, zomrelo 41 ľudí a viac ako 200 bolo zranených.
Americké bombardovanie na istý čas zabralo a Kaddáfí sa stiahol. Ale len do decembra 1988, keď nad škótskym mestom Lockerbie nechal explodovať Boing 747 americkej spoločnosti PanAm. Muselo zomrieť 270 ľudí, aby tlak na Líbyu prišiel aj zo strany európskych krajín.
Vyšetrovanie atentátu na diskotéke La Belle sa vlieklo roky. Páchateľov kryl líbyjský režim i studená vojna. Až po desiatich rokoch bol diplomatický tlak na Líbyu dostatočný a archívy východonemeckej tajnej služby Stasi zverejnené.
V novembri 1997 sa pred berlínsky súd konečne postavilo päť obvinených. Jeden z nich označil bombu v La Belle za "Kaddáfího darček pre Reagana". Väčšinou išlo o Palestínčanov, ktorých boj proti Izraelu Kaddáfí štedro dotoval.
Hlavným organizátorom bol Palestínčan Jásir Chraidi, ktorý atentát uskutočnil na objednávku diplomata líbyjského vyslanectva vo východnom Berlíne. Súd ho odsúdil na 14 rokov väzenia. Rovnaký trest vymeral Verene Chanaaovej, nemeckej manželke ďalšieho Palestínčana. Tá spolu so svojou sestrou Andreou umiestnila bombu do klubu. Po 12 rokov dostal jej manžel Alí Chanaa a Musbah Abdulgasom Eter z líbyjskej tajnej služby. Súd oslobodil len Andreu Häusslerovú, ktorej sa nepodarilo dokázať, že vedela, čo do klubu umiestnili.
Rozsudok padol 13. novembra 2001 a v júni 2004 ho potvrdil nemecký ústavný súd. Trvalo teda osemnásť rokov, než stálo čierne na bielom, že za atentát je zodpovedný líbyjský režim.
Dva mesiace po verdikte ústavného súdu dostali obete atentátu 35 miliónov dolárov od nadácie, ktorú viedol Kaddáfího syn. Líbyi nešlo o obete. Bola to cena za zlepšenie vzťahov s Európskou úniou a prostriedok na to, ako vymaniť krajinu z medzinárodnej izolácie.
Zajtra - Igor Stravinskij
