Ľudová balada je pre muzikológa predovšetkým "dlhší piesňový útvar s tragickým obsahom", pre poslucháča zas zhudobnený horor, ktorý počúva v prítmí koncertnej sály s príjemným mrazením. Balada spĺňala funkciu nepísanej kroniky i novín.
Zuzana Homolová, ktorá sa interpretácii ľudovej balady venuje už desiatky rokov a stala sa doslova synonymom tohto žánru, by o baladách a ich interpretovaní vedela rozprávať svoje. Aj o pesničkároch ako boli Jaroslav Hutka alebo Petr Lutka, ktorí využívali podobenstvá v baladách, keď už nemohli spievať svoje vlastné texty, o návštevníkoch koncertov, čo sa vďaka baladám naučili nielen na koncertoch spievať, ale aj nachádzať k ľudovkám cestu (veru, priatelia, Čechomor nespadol z neba a ani Jaz Coleman baladu neobjavil).
Ale aj o ľuďoch, ktorí mentorsky zdvíhali prst a pohoršene upozorňovali na potoky krvi a odťaté hlavy v starodávnej ľudovej piesni, aby si potom bez mihnutia oka k večeri pustili správy o vojnách, popravách mafiánov a týraných deťoch. Ale aj o tom, ako svoju prvú baladu Išlo dievča po vodu vydala začiatkom sedemdesiatych rokov, čím síce položila základy folku ako žánru na Slovensku, ale na ďalšiu platňu musela čakať ďalších takmer dvadsať rokov.
Tvojej duši zahynúť nedám je v Homolovej diskografii už štvrtý album. A hoci na koncertoch zväčša vystupuje sama alebo v dvojici s kongeniálne cítiacim huslistom Samom Smetanom, na platniach sa vždy dokáže obklopiť zaujímavými spolupracovníkmi. Produkcie najnovšieho albumu sa ujal Dano Salontay (Dlhé Diely/Longital) a posunul Zuzanine balady z folkovej podoby do momentálne aktuálneho šuplíku world music.
Balada tu funguje už nielen ako most cez stáročia, ale aj ako spojnica zdanlivo nespojiteľných žánrov. Alterantívni muzikanti (Salontay) sa na nahrávkach stretávajú s rockermi (Zajko, Sabo, Rózsa) a folkloristami (Smetana, Andris), miesto sa nájde dokonca aj pre klasika Mariána Vargu, a ten svojimi klávesovými partmi a nezameniteľným interpretačným rukopisom pieseň doslova prežiari.
Kým producenti predchádzajúcich platní stavili najmä na improvizáciu (Stivín) alebo zvukomaľbu (Redl), Salontay hľadá a zvýrazňuje v baladách predovšetkým rytmus. Hudobné podklady často pulzujú v takmer rituálnych, hypnotických kruhoch a nad touto pohyblivou, roztancovanou plochou sa vznáša miestami až mantrický Homolovej spev. Pokojný, ako vždy elegantný a graciózny.
Podľa zákonov kontrastu kapelové aranžmán strieda sprievod jednoduchej akustickej gitary a výsledkom je pestrá hudba, v ktorej o prekvapenia nie je núdza. Niekto si môže hrôzostrašný pocit navodiť z občas skutočne naturalistických textov - ak sa však ponoríme do hudby, zistíme, že v druhom pláne sa toho deje možno ešte viac.
Je pozoruhodné, ak speváčka, ktorá sa dlhé roky venuje baladám a je legendou vo folkovom žánri, sa pre verejnosť i pre odborníkov zrazu stáva novým objavom v inej kategórii, v kategórii world music, bez toho, že by zmenila na svojom repertoári čo len notu. Ale ak to Homolovej pomôže uniknúť z tunajšieho škatuľkovania menšinových žánrov a preniknúť do sveta, prečo nie.
Táto platňa na to má. A aj prvé ohlasy zo zahraničných médií špecializovaných na world music už tiež svedčia, že Zuzana Homolová i jej album Tvojej duši zahynúť nedám sú na najlepšej ceste.
Autor: Miloš Janoušek(Autor je publicista a pesničkár)
