Človek, ktorému zlyhávajú obličky má len dve možnosti ako žiť s týmto ochorením - dialýzu alebo transplantáciu obličky. Dialýzou sa z tela odstraňujú odpadové látky metabolizmu. U zdravého človeka to robia obličky. Dialýzou sa teda choré obličky neliečia, je to život zachraňujúci výkon, bez ktorého by človek s nefunkčnými obličkami neprežil. Na Slovensku je približne tritisíc dialyzovaných pacientov, ktorí strávia na dialýze 10 - 15 rokov.
Najlepším riešením je transplantácia obličky. "Neviem si predstaviť väčší prejav úprimnej lásky ako to, keď človek daruje svojmu blízkemu vlastnú obličku, časť svojho vlastného tela. Je to prejav obrovského altruizmu, spojí to rodinu a upevní vzťahy", hovorí prof. MUDr. Ján Breza z Urologickej kliniky Nemocnice L. Dérera v Bratislave.
Prvá úspešná transplantácia ľudskej obličky vo svete sa uskutočnila v roku 1954. Na Slovensku sa obličky transplantujú od roku 1972. Od roku 1990 do roku 2004 sa v jednotlivých transplantačných centrách transplantovalo 1 306 obličiek, z toho bolo 87 príbuzenských transplantácií.
Iba osemnásti príbuzní darcami
Na transplantáciu čaká u nás približne 750 pacientov a ich počet rastie. Najmä v Škandinávii je viac ako štvrtina (niekde až polovica) darcov príbuzných. U nás príbuzenské transplantácie predstavujú veľmi nízke percento. V roku 2005 bolo zo 133 transplantácií len 18 príbuzenských. Pritom riziko komplikácie je nízke, iba 0,03 - 0,5 %.
"Transplantácia obličky je o šanci žiť, nie prežívať," povedal na úvod kampane predseda Slovenskej transplantologickej spoločnosti MUDr. Robert Roland.
"Každý pacient, ktorý začne chodiť na dialýzu, ale aj pacienti, ktorí sa dostávajú do fázy konečného zlyhania obličiek, by sa mali porozprávať s lekárom o príbuzenských transplantáciách. Pre nich je totiž často problémom požiadať svojich blízkych o darovanie obličky. Možno by im ich blízki radi pomohli, ale netušia, že je tu možnosť darovať im svoju vlastnú obličku," povedal profesor Breza.
Darovanie obličky nie je viazané iba na príbuzenské vzťahy. Jestvuje aj emocionálne darcovstvo, pri ktorom môže obličku darovať osoba, ktorá síce nie je s pacientom v pokrvnom vzťahu, ale ich vzájomný vzťah je dokázateľne blízky a dlhodobý. Ide napríklad o manžela, manželku, druha či družku.
"Transplantácia obličky od ži-júceho darcu prináša obrovské výhody oproti transplantácii od mŕtveho darcu. Je to lepšie prežívanie darovanej obličky, okamžité transplantovanie chorému a lepšie hojenie. Môžeme vopred lepšie vyšetriť obidvoch - darcu i príjemcu a operáciu naplánovať na najvhodnejší čas" - dopĺňa MUDr. Eva Lacková z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
Ako vyvrátiť obavy darcov ?
Jedna oblička stačí na bežný život. Darcov pravidelne lekári sledujú a zatiaľ sa nezistila žiadna odchýlka v chorobnosti v porovnaní s ostatnými. Vo svete žije veľa ľudí s jednou obličkou.
Ako argument proti sa používa etický, morálny a náboženský princíp. K tomuto problému sa vyjadril pápež Ján Pavol II. a viackrát aj Konferencia biskupov Slovenska. Mons. František Tondra vyhlásil: "Pri darovaní orgánov a tkanív ide o vysoko humánny a mravne hodnotný čin. Človek daruje časť seba samého na záchranu života alebo zdravia druhého človeka. Ide tu o skutok veľkej lásky, tej lásky, ktorá dáva svoj život za život druhých."
Cieľom kampane "Oblička nad zlato" je informovať širokú verejnosť o tom, aký je život s dialýzou, o možnosti príbuzenského darcovstva obličky, o nedostatku orgánov na transplantáciu, ako aj o prísnych etických a legislatívnych pravidlách spojených s transplantáciou (bez finančnej úplaty, dobrovoľne). (j. p.)
