Aký je rozdiel medzi zabúdaním a Alzheimerovou chorobou?

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, jeden z najväčších odborníkov prof. MUDr. Michal Novák, DrSc. takto charakterizuje Alzheimerovu chorobu:

"Je to choroba, ktorá zbavuje ľudí toho najcennejšieho, schopnosti myslieť, schopnosti vládnuť sám sebe, prejavovať city a spoznať svojich blízkych."

Ľudská pamäť má neuveriteľnú schopnosť zbierať, triediť a ukladať informácie, ktoré môžeme využívať počas celého života. Ťažko nesieme, keď ju začíname strácať.

PaedDr. Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra Memory:

"U človeka, ktorý už má Alzheimerovu chorobu, sa zlyhávania pamäti opakujú stále častejšie. Človek, ktorý nemá toto ochorenie, občas niečo zabudne, ale neskôr sa rozpamätá. Chorý však nie. Pri Alzheimerovej chorobe ide spočiatku o poruchu krátkodobej pamäti. Pacient viackrát za deň kladie tie isté otázky, ide na nákup a nakúpi iné veci, zablúdi na známych miestach, má problém vrátiť sa domov. To sa zdravému človeku nestáva. Je pravda, že starnutím sa znižuje pohotovosť mozgu, aj prijímanie informácií je pomalšie, ale to ešte neznamená, že by sa znižovala kvalita pamäti. Človek po 50. a 60. si zvyčajne zapamätá toľko ako mladý človek, len mu to trvá dlhšie. Má však viac skúseností a pri osvojení si vhodnej stratégie v žiadnom prípade nie je hendikepovaný."

Počet ohrozených ľudí sa bude zvyšovať a to aj v súvislosti s narastaním priemernej dĺžky života. Ak začneme pociťovať problémy, mali by sme si všimnúť, či máme v po-riadku naše zmysly, či dobre vidíme a počujeme, pretože len vtedy si máme čo zapamätať, len vtedy dostávame kvalitnú informáciu - radí M. Čunderlíková.

Pri strese sa vylučujú hormóny, ktoré neprospievajú našej pamäti.

Keď si na niečo opakovane nespomenieme, pravidelne zabúdame, treba vyhľadať odbornú pomoc.

Tréningy pamäti

V bratislavskom Centre MEMORY na Mlynarovičovej ulici 21, jedinom centre svojho druhu na Slovensku, organizujú aj tréningy pamäti.

Jednu skupinu účastníkov tvoria aktívni seniori, ktorých učia koncentrovať sa, stratégiu ako si spomenúť na meno bývalého spolupracovníka, ako si urobiť zoznam vecí na nákup. Ak zistia, že na tréningoch pamäti u niekoho dochádza opakovane k zlyhávaniu, odporučia mu konzultáciu u lekára.

Tréningy pre aktívnych seniorov, ktorí nemajú Alzheimerovu chorobu, sú v rozpätí od 60 do 92 rokov. Majú pocity zabúdania a chcú sa o seba starať. V tomto veku je veľmi dôležitá aktivizácia. Je to pre nich aj svetlý bod v týždni, keď prichádzajú na tréning, pretože po jeho skončení si dajú kávičku, posedia, porozprávajú sa, vytvárajú sa tu vzťahy, vzniká prepotrebná sociálna komunikácia. Mnohí z nich už žijú sami. Je to fitnes pre ich mozog. Ide o to, aby sa starali o svoju pamäť tak, ako si udržujú hygienické návyky.

Druhú skupinu tvoria ľudia v produktívnom veku. Prichádzajú do centra preto, že sú prepracovaní, v neustálom strese, majú problémy s pamäťou a uvedomujú si, že treba pre seba niečo urobiť.

Správkyňa Nadácie MEMORY Alžbeta Veselá potvrdzuje, že kurzy vznikli ako odpoveď na požiadavky ľudí v produktívnom veku.

"Niektorí z účastníkov prichádzali do Centra MEMORY alebo do psychiatrickej ambulancie so svojimi rodičmi a pýtali sa, či pre nich niečo neurobíme. Aj pri mojich pracovných stretnutiach som sa stretla so situáciami, že keď sa povedzme pracovníci úradov dozvedeli, z akej organizácie som, priznali, že aj oni zabúdajú a nevedia, kde hľadať pomoc."

Čo privádza na tréningy pamäti ľudí v produktívnom veku?

« Mám 30 rokov a už dlhší čas zabúdam. V práci som si nevedela spomenúť na nie-ktoré slová, úplne obyčajné, ako napríklad stolička, teda žiadne odborné termíny. Pri výučbe cudzích jazykov mám problém zapamätať si slovíčka, dostať niečo do dlhodobej pamäti. Povedala som si, že je čas niečo som sebou robiť a prihlásila som sa do kurzu. Očakávam, že nás naučia metódy tréningu, ktoré budem využívať doma a zlepšovať si nimi pamäť.

« Som 47-ročná a často prežívam stresové situácie, ktoré ma robia roztržitou a veľa vecí zabúdam. Prišla som sa naučiť techniky, ktoré mi pomôžu niečo robiť so sebou, asi začnem viac lúštiť krížovky a podobne.

« Mám 51 rokov a nemám ešte pocit, že zabúdam. Chcem niečo urobiť pre seba, aby som nezabúdala v budúcnosti. Okrem toho športujem, chodím do lesa, na túry a to mi veľmi pomáha. Odreagujem sa, skombinujem veci a premyslím, čo a ako budem robiť.

« Mám 30 rokov a už dlhší čas zabúdam. V práci som si nevedela spomenúť na niektoré slová, úplne obyčajné, ako napríklad stolička, teda žiadne odborné termíny. Pri výučbe cudzích jazykov mám problém zapamätať si slovíčka, dostať niečo do dlhodobej pamäti.

« Mám 50 rokov a už päť rokov mám problémy s uplatnením, so získaním trvalého zamestnania. Problémy vznikli aj v rodine a mám pocit, že to ide so mnou "dolu vodou". Uvedomila som si tieto problémy a preto som sa rozhodla navštevovať tréningy pamäti. Verím, že od ich úspešného absolvovania sa začne inak odvíjať môj ďalší život. Mám 80-ročnú svokru a nemôžem sa s ňou porovnávať. Som na tom oveľa horšie. Pociťujem stratu pamäti, odkedy mám malý kontakt s ľuďmi, zabúdam sa vyjadrovať, včera sa mi dvakrát stalo v rozhovore, že som zabudla pointu a to je už pre mňa desivé zistenie. Očakávam, že sa v kolektíve naučím učiť a dokážem napredovať. Beriem to aj ako prevenciu.

« Aj ja vo svojich 59 rokoch zabúdam. So sestrou sme sem prišli viac - menej kvôli našej mame, ktorá veľké problémy s pamäťou. Chceli sme zistiť, či by sme mohli využiť nejaké metódy pre ňu. Zisťujeme však, že je to veľmi zaujímavé aj pre nás. Možno tu nájdeme aj odpoveď na otázku, ktorý faktor, ktorý spôsobuje za-búdanie, je pre nás najrizikovejší.

Tréning pamäti je predovšetkým, uvedomiť si ako pracuje pamäť, ako je zraniteľná a s tým pracovať. Mať silu, disciplínu a úsilie niečo pre seba urobiť a vtedy je predpoklad, že si pamäť udržím v dobrom stave - dodáva M. Čunderlíková.

Tréning sa začína rozcvičkou - masírovaním prstov, rúk a dlaní, ktorých teplo odo-vzdávame očiam. Nasledujú cvičenia koncentrácie a dýchania.

Až potom sa začína s tréningom pamäti. Účastníci kurzu sa dozvedajú, čo je to pamäť, pamäťová stopa, aká je okamžitá, krátkodobá a dlhodobá pamäť, hrajú sa so slovami, tvoria nové, pokračujú cvičeniami s číslami atď.

Pri sústavnej aktivácii mozgu sa u človeka vytvára väčšie množstvo spojení medzi mozgovými bunkami. Čím väčšie množstvo spojení, tým väčší manévrovací priestor.

Čo ovplyvňuje našu pamäť?

1. zmyslové vnímanie,

2. záujem a motivácia,

3. fyzická kondícia,

4. psychická kondícia,

5. vzdelanie a inteligencia,

6. životný štýl,

7. sebapredstava,

8. vek,

9. prax a tréning.

Kurz, v ktorom je 12 -15 ľudí, tvorí 8 stretnutí po 90 minút, raz za týždeň.

Harmonogram stretnutí obsahuje tieto témy:

• Čo je to pamäť?
• Vplyvy pôsobiace na pamäť.
• Koncentrácia, plánovanie.
• Profil vašej pamäti.
• Zapamätávanie si čísel.
• "Mám to na jazyku..."
• Zapamätávanie si mien a tvárí.
• Hygiena pamäti, zvládanie stresu, úprava životného štýlu.

Ďalší cyklus tréningov pamäti sa začína 12. 4. 2006 v Centre MEMORY na Mlynarovičovej 21 v Bratislave. Prihlásiť sa možno na čísle 02 - 62 41 41 43.

Autor: Jana Poláková