- má jednoducho "depku".

Odpovedá riaditeľ Pinelovej psychiatrickej nemocnice v Pezinku doc. MUDr. Pavel Černák, PhD.

Kedy môžeme hovoriť o depresii?

Psychické stavy typu dnes mám zlý deň, dnes sa mi nedarí, dnes nemám chuť niečo robiť, som podráždený, skleslý - patria k normálnemu životu. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je depresia častá a vážna psychická porucha spojená s dlhým trvaním epizód, možnými návratmi do pôvodného stavu choroby (relaps), narušením psychosociálneho fungovania a vysokou možnosťou samovražednosti (suicidalita). Zhoršuje aj telesný stav jedinca. Dôležitým kritériom je dĺžka trvania a intenzita depresívnych príznakov. Tie musia trvať najmenej dva týždne. Predovšetkým ide o depresívnu zmenu nálady, znížený záujem o aktivity, ktoré predtým človeka tešili, strata radosti zo života, depresívne obavy z budúcnosti, pocity bezperspektívnosti, zníženie psychomotorického tempa a u dvoch tretín pacientov sa objavujú aj myšlienky na samovraždu, pričom 10 až 15 % pa-cientov samovraždu aj zrealizuje. Pripájajú sa aj strata chuti do jedla, zníženie hmotnosti, zníženie sexuálneho záujmu, poruchy spánku (človek sa budí o dve i viac hodín skôr než zvyčajne). Vrchol prežívania depresívneho stavu je ráno a predpoludním (ranné pesimá).

Veľa ľudí prekoná ľahkú depresívnu epizódu bez toho, aby si ju vôbec uvedomili. V lepšom prípade epizóda po niekoľkých mesiacoch odíde tak, ako prišla. Ak depresívna nálada neustupuje a intenzita príznakov sa zvyšuje, platí, že čím skôr človek podstúpi adekvátnu liečbu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že predíde následkom depresie. Naši pacienti majú prístup k najmodernejším antidepresívam, ktoré sú vysoko účinné a bezpečné. Depresia sa dá nielen liečiť, ale v mnohých prípadoch aj vyliečiť.

Všetky chorobné stavy, ktoré sú neliečené, môžu však prejsť až do chronického stavu.. Aj tak však platí, že u polovice pacientov sa depresia v živote zopakuje.

 Prečo sú ženy depresívnejšie ako muži ?

- Nedá sa to jednoducho vysvetliť. Je to zapríčinené aj jej hormonálnou výbavou, často aj zvýšenou zraniteľnosťou na stresové podnety (vulnerabilitou). Vekové obdobie ženy takisto zohráva významnú úlohu - popôrodné stavy, klimaktérium a podobne.

K obrazu muža patrí aj to, že neplače, nesťažuje sa, muž musí byť výkonný, zabezpečovať rodinu, čiže muži častejšie prekonávajú depresiu, ktorú si naplno neuvedomujú, prekonávajú sa a neliečia sa.

Pomôžu niektoré testy zistiť či už nejde o depresiu?

- Významný psychiater Kielholz vypracoval niekoľko kľúčových otázok významných pre rozpoznanie maskovanej depresie, pri ktorej sú v popredí bolesti a nepríjemné stavy bez prežívania smutnej nálady :

• Ste schopný mať radosť zo života?
• Zaujímajú vás veci, ktoré vás zaujímali aj predtým?
• Ste menej aktívny ako pred niekoľkými týždňami alebo mesiacmi?
• Pociťujete únavu a stratu energie počas dňa?
• Pociťujete napätie, nervozitu, úzkosť?
• Robí vám problém rozhodnúť sa?
• Máte nejaké problémy so spánkom?
• Máte nejaké bolesti alebo snáď pocit tlaku na hrudníku?
• Máte menšiu chuť do jedla alebo ste schudli?
• Máte nejaké problémy v sexuálnej oblasti?
• Smútite v poslednom čase viac ako obyčajne?
• Trápi vás pocit, že váš život stratil zmysel?

Keď na niektoré otázky odpoviete v zmysle potvrdenia depresívnych príznakov, je vysoká pravdepodobnosť, že môžete trpieť na depresiu, Najmä, keď pred mesiacom, dvoma, pred polrokom by ste na tieto otázky odpovedali záporne. Je to dôvod, aby ste hľadali odbornú pomoc. Pri rozhodovaní, či ísť k psychológovi alebo psychiatrovi treba zvážiť viacero vecí. Ľudia, u ktorých sa v blízkom pokrvnom príbuzenstve vyskytli podobné duševné poruchy, by rozhodne mali počítať s tým, že ich depresia by mohla prerásť do vážnej hlbokej formy, ktorá sa môže skončiť samovraždou. Do úvahy treba vziať aj to, v akej životnej situácii sa človek nachádza. Neprišiel o zamestnanie? Nestratil blízkeho? Môže stratiť potrebu naplniť život niečím zmysluplným, možno stratil ideály. V ľahších prípadoch stačí psychoterapeutická pomoc, ale vo väčšine prípadov je potrebné, aby bola kombinovaná aj s antidepresívnou psychofarmakologickou liečbou.

Môže depresia bolieť?

Depresia je obrovské utrpenie. Mnohí pacienti hovoria, že radšej by si dali odrezať prst ako znášali toto trápenie. Málo známe je, dokonca aj medzi lekárskou verejnosťou, že depresia môže aj fyzicky bolieť, napríklad pri už spomínanej maskovanej depresii. Pri tzv. vitalizácii depresie človek pociťuje najmä tlak na hrudníku, pri srdci, má problémy s dýchaním a domáha sa rôznych vyšetrení, pričom sa nezistia žiadne objektívne nálezy, žiadne organické podklady ťažkostí. Pacienti chodia od špecialistu k špecialistovi, pričom v konečnom dôsledku môže ísť o maskovanú formu depresie. Pacient nemá klasické depresívne príznaky, v určitom období života niekoľko mesiacov (neraz je to rekurentný stav) má spomínané často nezvykle izolované bolesti. Pritom antidepresívna liečba prináša priam zázračný efekt z uzdravenia. Život sa stáva svetlejší, farebnejší, radostnejší.

V zásade však liečba depresie musí byť dlhodobá, minimálne pol roka, profylakticky u rekurentnej depresívnej poruchy je liečba viacročná. Niekedy je problém pacienta správne motivovať, aby užíval lieky, aj keď sa subjektívne cíti lepšie, pretože v opačnom prípade hrozí riziko recidívy. Dôležité je, aby lekár pacientovi objasnil princípy depresie. Veľký význam má aj poznanie vlastnej osobnostnej štruktúry. Je známe, že ľudia, ktorí sú pedantní, úzkostliví, narcistickí a hranične štrukturovaní, veľmi zameraní na svoj výkon, majú väčšie sklony k depresii.

Ako často sa depresia vracia?

Pravdepodobnosť recidívy depresie je po roku 28 % a po piatich rokoch až 62 %. Recidívy sú teda skôr pravidlom ako výnimkou. Po prekonaní jednej depresívnej epizódy je riziko vzniku ďalšej až v polovici prípadov. Pre prognózu je dôležité, či sú remisie úplné alebo len čiastočné. Spúšťačom novej epizódy depresie môžu byť vrodené dispozície, ale aj psychosociálne faktory, napríklad významné straty v živote človeka. Profylakticky v psychoterapii môžeme veľa urobiť pre to, aby sa u človeka nezačali ukladať negatívne emócie, pocity frustrácie, strádania. Je dôležité mať kontakty, možnosť niekomu sa zdôveriť, nájsť si spôsoby relaxácie a sebarealizácie.

Neexistuje však jednoznačný návod na to, ako zabrániť opakovaniu depresie, významné je však riadiť sa pokynmi psychiatra, najmä v otázke užívania liekov.

Je slnko liekom pre depresívneho človeka?

V primeranej miere určite. Práve na sezónne depresie sa svetlo používa doslova ako liečivo pri terapii.

Odkaz na záver:

Depresia je choroba ako každá iná, netreba sa za ňu hanbiť. Trpeli ňou Winston Churchill, Virginia Woolfová, Ingmar Bergman i Miloš Kopecký. Trpí ňou každý piaty Slovák.

Človek si nemusí uvedomiť, že má depresiu. Akú úlohu by v takom prípade mali zohrať príbuzní?- Pomoc blízkych je veľmi dôležitá. Depresívni pacienti sa vťahujú do svojho vnútra, stávajú sa mlčanlivejší a len vo svojej mysli sa vyrovnávajú so strašným utrpením. Je to výzva pre príbuzných, aby rešpektovali, že človek môže mať nielen telesné ochorenie, ale aj psychickú poruchu a depresia patrí medzi najčastejšie. Je to výzva, aby boli vnímaví a citliví. Keď vidia takýto stav mali by si uvedomiť, že bežne povzbudzujúce, vyzývajúce slová k aktivite a prekonávaniu sa pôsobia v tomto prípade úplne opačne. Keď je človek v depresii nedokáže pozitívne reagovať na naše výzvy, pretože nemá silu, energiu, prehlbuje sa v ňom pocit nedostatočnosti, zníženej sebaúcty a sebadôvery. Tieto pocity sa v ňom len prehlbujú. Nepomôže teda forsírovaná podpora, ale spoluúčasť, empatia: som pri tebe, chcem ti porozumieť, pusť ma trochu do svojho sveta...

Je to stav, keď treba motivovať príbuzného k návšteve odborného lekára a k liečbe, pretože riziká zlého konca sú veľké.

Autor: Jana Poláková