Želanie je to pekné. A nerealistické. Bez pozvánky s červenou hviezdou priamo z Pekingu sa nikam nedostane. Slovo dalajláma patrí medzi tie, ktoré čínske vyhľadávače na internete zablokujú.

Čína sa včera po odmlke dalajlámovi, teda Tändzinovi Gjamcchovi, prihovorila. Nie je vraj pre ňu nemožné súhlasiť s jeho návštevou, ak sa dalajláma jasne postaví proti snahám o nezávislosť. "Hneď ako dá jasne najavo, že úplne upustil od nezávislosti Tibetu, môžeme uvažovať o jeho návšteve," citoval denník China Daily riaditeľa úradu pre náboženské záležitosti.

Čo z toho vyplýva pre dalajlámu, ktorý musel Tibet opustiť pred viac ako 40 rokmi po neúspešnom protičínskom povstaní? Čína a jeho Tibet mu zostávajú zapovedané. Hoci dáva zreteľne najavo, že nemá záujem na vyhlásení nezávislosti, z čoho ho Peking neustále podozrieva. Minulý rok sa napríklad počas návštevy Škótska zaujímal, aké je jeho postavenie v Spojenom kráľovstve a tvrdil, že hľadá ten správny model autonómie.

Dalajlámovi zástupcovia od roku 2002 štyrikrát rokovali s Pekingom. Bez viditeľných výsledkov. Detaily z rokovaní delegácie nezverejňujú. Najpravdepodobnejšie je, že hovorili o tom, akú autonómiu by mal mať Tibet. Vplyv čínskej kultúry na budhistický Tibet, ktorý bol anektovaný v roku 1950, je z roka na rok zjavnejší a po otvorení vlakového spojenia až do Lhasy sa ešte zvýrazní. čínska polícia v decembri zatýkala budhistických mníchov v kláštore na predmestí Lhasy, potom ako odmietli podpísať petíciu proti dalajlámovi. Demonštrovalo proti tomu 400 mníchov, polícia ich zbila.

Dalajláma našiel vlani istú oporu aj u americkej šéfky diplomacie Condoleezzy Riceovej, ktorá priamo v Pekingu vyzvala Čínu, aby skontaktovala dalajlámu. Povedala, že pre Čínu nepredstavuje žiadnu hrozbu. Dalajláma na svojich internetových stránkach píše, že zostáva optimistom a verí, že do Tibetu sa ešte niekedy pozrie. "Čína sa mení," konštatuje. Otázka je, ako a ako rýchlo.