Pred tým, než okolnosti donútili jedného z pešiakov Cosa Nostry, Josepha Michaela Valachiho, porušiť posvätnú Omertu (pravidlo mlčanlivosti), Amerika ľahkovážne popierala existenciu organizovaného zločinu na svojej pôde. Na celý New York boli v roku 1959 pridelení len štyria agenti venujúci sa tejto problematike, pričom až štyristo agentov bolo na rovnakom mieste nasadených na boj s komunizmom. 3. apríla uplynulo 35 rokov od Valachiho smrti.

Valachi alias Joe Cargo sa narodil v roku 1903 v štáte New York. Svoju kriminálnu kariéru si budoval od detstva, no ani po tridsiatich rokoch od oficiálneho vstupu do podsvetia nedosiahol vedúcu pozíciu.

Svoj prvý delikt spáchal podľa vlastných slov ako deväťročný, aby finančne pomohol otcovi. Aj s bratom vtedy ukradli debničku mydla a rozpredali ju za polovičnú cenu.

Keď ho napokon na začiatku 60. rokov odsúdili na dvadsaťpäť rokov za obchod s heroínom, bol jedným z "vykonávateľov" vôle Vita Genovesa, ktorý vtedy vládol newyorskému klanu lucianovcov.

V roku 1962 sa ocitol Valachi spolu s Genovesom v rovnakej väznici, a na Genoveseho žiadosť dokonca boli v jednej cele. Vtedy sa začali podsvetím šíriť obvinenia, že Joe donáša. Valachi tieto reči dlho ignoroval a až do smrti ich popieral. Ozajstný strach z následkov klebiet mal až vtedy, keď raz večer dostal pred spaním od Genovesa bozk, ktorý si okamžite vysvetlil ako obávaný bozk smrti, teda signál, že ho podsvetie odsúdilo na smrť.

Odvtedy žil Joseph v ustavičnom napätí a pod tlakom všemožných nástrah, ktoré ho vo väzenskom svete mohli čakať. V strachu zašiel tak ďaleko, že prestal jesť v obave z otravy alebo chodiť do spŕch, ktoré bývali miestom vybavovania si účtov medzi trestancami.

Napokon požiadal správu väzenia o preradenie na samotku. Na odôvodnenie tvrdil, že "sa ho niekto pokúša zabiť, alebo on sám niekoho zabije".

No keďže ani neskôr nechcel nič konkretizovať, čoskoro sa vrátil medzi väzňov. Rozhodol sa však naďalej bojovať o svoj život, a tak sa 22. júla 1962 ráno odohral incident, ktorý mal rozhodujúci vplyv na jeho ochotu vypovedať.

Na dvore sa k Valachimu voľne približovala štvorčlenná skupinka, kde Joseph zbadal muža, ktorého považoval za Joea Becka. Beck bol Genovesov priateľ, a tak v ňom Valachi videl svojho pravdepodobného kata. Keď potom zbadal v ruke jedného z nich nôž a začul oslovenie "Joe", neváhal. Chytil asi pol metra dlhú železnú tyč ležiacu opodiaľ a tromi údermi Joea zabil. Obeťou však nebol Beck, ale úplne iný Joe, ktorý s mafiou nemal nič spoločné.

Valachiho mlčanie zlomil trest smrti, ktorý mu hrozil, ako aj výčitky z osudného omylu. Ihneď rozposlal na všetky strany avízo, že je ochotný hovoriť.

Ujalo sa ho protidrogové oddelenie, no nezískalo si Valachiho sympatie. Čoskoro ho pod iným menom umiestnili vo Westchesterskej väznici za New Yorkom. Po niekoľkých výsluchoch o neho prejavilo záujem FBI. Prípad dostal zručný agent James Flynn, ktorý si diplomaciou získal Joeovu dôveru a náklonnosť.

Flynn neskôr vravel, že Valachi potreboval špecifický prístup. Počas choroby nosil agent sám väzňovi lieky, jeho depresie zase liečil talianskymi delikatesami. Pri získavaní informácií využíval Valachiho pomstychtivosť, zatrpknutie a nenaplnené ambície. Taktiež vraj bežne z vlastných činov obviňoval iných. Tvrdil, že k výpovedi ho viedla túžba zničiť podliakov na čele mafie, ktorú práve on po prvý raz nazval slovami Cosa Nostra (v preklade z taliančiny naša vec). Vito Genovese medzitým na Valachiho hlavu vypísal odmenu 100 000 dolárov.

Aj keď Valachiho svedectvá obsahovali mnohé nejasnosti, objasnili desiatky zločinov, ktoré spolu zdanlivo nesúviseli a ako prvý odhalil verejnosti vnútornú štruktúru najmocnejšej americkej nezákonnej organizácie. A napokon, v roku 1962 už New York strážilo stopäťdesiat agentov FBI, venujúcich sa výhradne organizovanému zločinu.

Joe Valachi prežil pokus o samovraždu roku 1966. Skonal nenásilne vo väzení v roku 1971, čím o dva roky prežil Vita Genovesa.

Zajtra - útok na diskotéku La Belle

Autor: Lucia Javůrková