Na vstup do únie sa tešia rumunskí farmári. Prilepšia si dotáciami z bruselskej pokladnice. Členské štáty sa pýtajú, kto rozšírenie o ďalšie štáty Balkánu zaplatí, nehovoriac o Turecku. FOTO - REUTERS
Európa debatuje o ďalšom rozširovaní. Viac-menej isté členstvo majú Bulhari, Rumuni a Chorváti. Pred dverami však stoja ďalšie krajiny západného Balkánu, Turecko a Ukrajina.
Stále viac politikov a europoslancov z členských krajín žiada, aby si únia stanovila svoje hranice a ekonomické limity, podľa ktorých bude prijímať nových členov.
"Európa bez hraníc sa stane verziou Spojených národov," tvrdí francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy, vážny kandidát budúcoročných prezidentských volieb. Na kongrese európskych pravicových strán v Ríme povedal, že únia by mala viac rozmýšľať o privilegovanom partnerstve namiesto plnohodnotného členstva.
Súhlasil s ním aj rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, ktorého krajina teraz predsedá spoločenstvu. "Nemôžeme sa donekonečna rozširovať. Európa musí mať svoje jadro," povedal. Zároveň však pripomenul, že únia by sa mala držať svojich záväzkov voči Balkánu.
Koncept privilegovaného partnerstva už dlhodobo presadzujú nemeckí kresťanskí demokrati. Kancelárka Angela Merkelová ho spomína ako alternatívu pre Turecko, ale aj západný Balkán, ktorý zahŕňa Srbsko a Čiernu Horu, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. Práve Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré zdôrazňujú prehlbovanie integrácie. Pri veľkom rozširovaní by sa únia zmenila na voľný trh a stratili by sa pôvodné myšlienky projektu.
Únava z rozširovania je zrejmá aj v Európskom parlamente. Pred časom prijal správu, že sa únia zväčšuje prirýchlo. Šéf zahraničného výboru Elmar Brok povedal, že "treba prihliadať aj na legitímne obavy verejnosti." Obava zo vstupu moslimského Turecka hrala dôležitú úlohu pri referendách vo Francúzsku a Holandsku, v ktorom ľudia odmietli ústavu.
O "limitoch únie" uvažujú aj slovenskí europoslanci. "Desať nováčikov teraz potrebuje, aby sa dostali na životnú úroveň starých členov. Možno okolo roku 2015 sa vytvorí priestor pre ďalších," hovorí Zita Pleštinská z SKDÚ a dodáva, že pre ňu sú pri rozširovaní dôležité kresťanské hodnoty, a preto má problém s Tureckom.
Anna Záborská z KDH by v únii namiesto Turecka videla radšej Ukrajinu. "Hranice Európy definovalo kresťanstvo. Nemali by sme ich prekračovať," hovorí.
Europoslanec Miloš Koterec zo Smeru hovorí, že perspektíva členstva je pre kandidujúce krajiny výbornou motiváciou na demokratizáciu spoločnosti a robenie zmien. "Západný Balkán je jednoznačne súčasťou Európy a myslím, že ho únia strávi bez väčších problémov."
Bulharsko a Rumunsko vstúpia zrejme už o rok
Komisár pre rozširovanie Olli Rehn včera za zatvorenými dverami informoval europoslancov o pokroku Bulharska a Rumunska. Obe krajiny by mali vstúpiť do Európskej únie 1. januára 2007. Záverečné hodnotenie od komisie dostanú v polovici mája. Očakáva sa, že bude pozitívne.
Definitívne "áno" však musia povedať lídri súčasných členských štátov a potom v ratifikačnom procese aj jednotlivé parlamenty. Stále je v hre aj možnosť, že ak bude pokrok nedostatočný, členstvo sa o jeden rok oddiali. Šéf socialistov v europarlamente Martin Schulz pre Financial Times povedal, že odklad by rozvíril nacionalizmus a populizmus v oboch krajinách. (hud)
Autor: Rím - Bratislava
