Hra Vina srbského dramatika Nebojšu Romčeviça je v tejto divadelnej sezóne už druhým inscenovaním súčasného autora na doskách Slovenského komorného divadla v Martine. Tým prvým boli Tri sestry Slovinca Vinka Möderndorfera, voľne inšpirované rovnomenným Čechovovým dielom.

Názov sa viaže k životnej situácii outsiderov obývajúcich malý panelákový byt. Kto je zodpovedný za ich sociálny a partnerský status? Oni sami alebo politicko-mocenské pomery? Aj napriek neprehliadnuteľným narážkam na povojnový juhoslovanský marazmus je hra predovšetkým komorným príbehom dvojice mladých ľudí, čo prostredníctvom imaginárneho dieťaťa hľadajú cestu jeden k druhému a sami k sebe. Nostalgia za minulosťou je všadeprítomná.

Lucia Jašková a Martin Hronský v postavách Gordany a Branka hrali civilne. Inscenácii dominovali ich dialógy so symbolickou postavou chlapca. Komunikovať s neprítomným dieťaťom však nebolo jednoduché. O čosi väčší priestor dostala Jašková, samotný Romčeviç prisúdil jej postave širší vnútorný rozmer. Slabšie vykreslené pozadie Branka neumožnilo jeho predstaviteľovi uplatniť bohatší herecký register.

Princíp kompozície textu založený na časových skokoch medzi rýchlo sa striedajúcimi obrazmi preklenul Ľuboslav Majera, slovenský režisér žijúci v Srbsku, ponorením scény do tmy za zvukov hudby. Nejednotnosť času však mohla u diváka viesť k narušeniu pocitovej kontinuity, herci museli budovať konflikt vždy akoby nanovo. Plánovaná gradácia atmosféry až po záverečnú paranoju sa tak dosiahla len sčasti.

Civilné herectvo oboch predstaviteľov dopĺňal realisticky poňatý interiér bytu od Jozefa Cillera. Preplnená scéna bola možno až priveľmi opisným kľúčom na navodenie pocitu stiesnenosti a uzatvorenia sa z množstva objektov, niektoré neboli v konečnom dôsledku vôbec využité. Zo stropu sály visiace okno a dvere v nedosiahnuteľnej výške symbolizovali nemožnosť úniku pred osudom výraznejšie. S postupným rozkladom partnerského vzťahu prechádzala aj scéna dávkovanou premenou. Interakcie hrdinov čoraz viac pustošili byt, ktorý tak v závere hry mohol byť metaforou nielen deštrukcie spoločnosti, ale aj bezvýchodiskovosti životnej situácie.

Romčeviçova Vina vznikla ako spoločný projekt SKD a Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Rovnaký inscenačný tím vrátane hercov ju tam uviedol už začiatkom marca. Určite by bolo zaujímavé vidieť, ako zarezonovala medzi divákmi, ktorí tvorcami interpretovanú realitu zažili a zažívajú na vlastnej koži. V Martine sa sila samotného názvu inscenácie Vina do javiskového stvárnenia v plnej intenzite žiaľ nepretavila, jej uvedenie však bolo po viacerých stránkach chvályhodné.

FOTO - BRANISLAV KONEČNÝ

Autor: PETER SCHERHAUFER(Autor je publicista)