ov. O tom, ako sa im to darí, rozpráva architekt ĽUBOMÍR ZÁVODNÝ.

Nové materiály a technológie by nemali byť pre architekta prvoradé. Na druhej strane, architekt by nemal sledovať iba vlastnú myšlienku a nepoznať pritom trendy. "Každú stavbu vidím vo všeobecných súvislostiach. Zvažujem, čo je pre ňu vhodné vždy podľa konkrétneho zadania, podľa klienta, jeho financií a miesta, na ktorom daný objekt bude stáť."

Inšpirujú vás nové materiály pri navrhovaní stavieb?

V istom zmysle by nemali ovplyvňovať tvorivý proces architekta. Architektúra je pre mňa vždy založená na známych princípoch, z ktorých treba vychádzať pri stavbe domu. Neriadim sa tým, aký úžasne nový materiál prišiel na trh a platí to aj naopak - nemôžem sledovať iba svoju priestorovú myšlienku a nepoznať novinky a trendy v materiáloch. Zvažujem, aké materiály a technológie sú vhodné vždy podľa konkrétneho zadania, podľa klienta a miesta, na ktorom daný objekt bude stáť.

Presadzujete drahšie a modernejšie materiály?

Záleží od konkrétneho klienta a konkrétnej objednávky. Keď viem, že je naklonený modernosti a je solventný, ponúknem nie-len drahšie materiály, ale aj adekvátne riešenie priestoru. Pre argumentáciu využívam technické podklady a často spracúvam samostatnú dokumentáciu s tímom odborníkov. Na základe nich klienta presviedčam. Drahšie a lepšie materiály ušetria často na prevádzke domu a zabezpečia návratnosť vyššej investície. Tento fakt dnes presviedča najmä klientov, ktorí investujú vlastné peniaze do stavieb, ktoré budú sami aj užívať. Iný prípad je, keď projektujeme stavbu pre takých, ktorí nemajú záujem znižovať prevádzkové náklady, napríklad preto, že budovu budú prenajímať. Záleží im naopak na čo najnižších prvotných investičných nákladoch.

O aké materiály napríklad ide?

Za posledných desať-pätnásť rokov prešli veľkým vývojom napríklad hliníkovo-sklenené konštrukcie či tieniace prvky, napríklad žalúzie. Sklo je úžasný materiál, ktorý hovorí o transparent- nosti, ľahkosti, o istej abstrakcii, a hliník je zase trváci a ľahučký materiál. Sú, samozrejme, aj iné materiály, ktoré tu boli v minulosti a prichádzajú ako 'nové', napríklad drevo a meď, ktorých použitie môže mať v našich končinách tiež svoj estetický, úžitkový aj historický význam.

Ako súvisí výber použitých materiálov so životným štýlom človeka?

Všetko so všetkým súvisí, a tak aj koncept stavby a jej detaily charakterizujú toho, kto v nej žije alebo pracuje. Vidno to na rodinných domoch, ale aj na firemných sídlach. Ľudia s tradičným spôsobom života inklinujú k tradičnej forme domu, vyhľadávajú štandardné polohy pre stavbu, a naopak, človek s avantgardným myslením hľadá neštandardné riešenia. Napríklad k spoločnosti, zaoberajúcej sa počítačovým obchodom, sa lepšie hodí avantgardnejšie riešenie priestoru a netradičný materiál. A v prípade, ak takáto firma sídli v krásnom starom dome, sa spomínaný charakter firmy môže odraziť na citlivo komponovaných moderných interiérových detailoch a duch pôvodnej budovy zostane zachovaný.

Ako pracujete s technológiami, ktoré využívajú prírodné zdroje energie?

Architekti majú dnes k dispozícii nové technológie na využitie slnka, vody a dokonca aj vzduchu. Keď je v studenších ročných obdobiach slnka málo, musíme ho vedieť v interiéri zachytiť a v zime studený vzduch. Vďaka stabilnej teplote podzemia získavajú požadovanú teplotu.

Veľa sa hovorí o slnečných kolektoroch. Je nutné, aby boli súčasťou architektonickej koncepcie?

Slnečný kolektor je u nás pomerne nákladná investícia s pomalou návratnosťou. Pokiaľ sa však investor s architektom rozhodnú použiť ich na stavbe, je dobré s nimi počítať v celkovej architektonickej koncepcii. Svoju priaznivú pozíciu má v šikmej rovine, v špecifickej polohe voči svetovým stranám, a s tým treba vopred počítať. Kolektor sa často aplikuje na šikmých strechách. Keď ho použijeme na plochú strechu, nemusí zapadnúť do celkovej koncepcie. To je prípad, keď technológia diktuje architektúre. Ale dá sa to prijať, pokiaľ funguje v stavbe myšlienková a materiál-na rovnováha.

Je pre vás inšpiratívne naše architektonické prostredie?

Áno, i keď mávam niekedy pocit, že stále žijeme na chudobnom Slovensku, a tým nemám na mysli iba ekonomickú otázku. No možno práve ten všeobecný nedostatok je omnoho inšpiratívnejší a dáva tvorcovi viac slobody. Pre mňa je podstatné, že počas práce cítim veľkú slobodu. Za neslobodu určite nepovažujem to, keď nepresvedčím investora, aby použil na svojom dome najnovší technologický výdobytok.

Ako si nové produkty overujete?

Prevažne získaním informácií. Naštudujem si, kde a ako boli použité, mám prehľad o referenciách. Ideálne je 'ohmatať' si nové produkty a zažiť ich v reálnej architektúre. S tými najnovšími sa väčšinou môžem zoznámiť iba v zahraničí. Musím však povedať, že k skutočnému overeniu nových produktov dôjde, až keď ich použijem na 'tej svojej' stavbe a pri konkrétnom klientovi. Až od neho môžem dostať spätnú väzbu, či urobil dobre, že sa rozhodol pre to, čo som odporučil, alebo nie.

Aké máte v tomto smere skúsenosti?

Všeobecne mám s tým dobré skúsenosti. Veľký dôraz totiž kladiem na vzťahy s klientom. Architektúra nie je len postavenie domu, ale aj komunikácia s ľuďmi. A dnes premýšľam nad tým, či tie vzťahy nezanechávajú napriek ich nehmatateľnej forme hlbšiu stopu ako výsledok a fyzická prítomnosť domu.

Stále pritom ostávate autorom architektonickej myšlienky iba vy?

Tá myšlienka je mnohokrát vecou viacerých faktorov, dôležitá je dohoda a súhlas oboch strán. Najviac je to vidieť na rodinnom dome, kde sú klientmi väčšinou dvaja ľudia, on a ona. Navrhovať pre rodinu je podľa mňa najťažšia, ale aj najzaujímavejšia práca. Dohoda závisí vždy od toho, do akej miery je prvotná myšlienka architekta schopná prijať určitú mieru kompromisov, prípadne, do akej miery ju klient bezo zmien akceptuje.

Vyznajú sa vaši klienti v architektúre, majú dobrý vkus?

Sú skôr neznalí, ale to im vôbec nezazlievam. Majú svoj biznis, svoje starosti, svoje životné témy, architektúru vnímajú skôr ako konzumenti na základe toho, čo sa im páči. Keď však prejavujú skutočný záujem, naša komunikácia ich dokáže úplne zmeniť a stávajú sa tiež tak trochu architektmi. Najpríjemnejšie je, keď sa moja myšlienka vráti späť- teda keď klient ocení, že riešenie, o ktorom som ho presviedčal, bolo správne.

V poslednom období narobila veľa problémov zima, pod ťarchou snehu niekoľko stavieb povolilo a ľudia prišli o život. Čo si myslíte o zodpovednosti architektov za svoje stavby?

Architekt je zodpovedný za svoju stavbu nielen z estetického kultúrneho hľadiska, ale aj z hľadiska dodržiavania technických noriem a, samozrejme, aj statického riešenia domu. Treba však povedať, že dom v projekcii vzniká ako spolupráca architektov, stavebných inžinierov, statikov a iných odborných profesií. Každý z nich v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť za tú svoju časť. Pričom architekt zodpovedá za všetko globálne ako hlavný nositeľ myšlienky, koordinátor zúčastnených.

Nemáte strach, že presvedčíte klienta o riešení, ktoré sa neosvedčí?

Ak naša komunikácia s klientom prebieha na rovnocennej úrovni, tak by sa to nemalo stať. Ku každému domu treba pristupovať poctivo, nebyť povrchný. A dôležité je aj nevzdávať sa a hľadať celým srdcom zmysel spolupráce.