Alternatívne prístupy sa už používajú v mnohých materských školách a záujem o ne zo strany rodičov rastie.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Vo waldorfskej škôlke má všetko prebiehať ako hra a nie ako učenie a deti majú možnosť pohybovať sa tu voľne – ako doma. Učiteľky nedávajú príkazy, nezakazujú. Na všetky činnosti navádzajú deti piesňou – tá plní úlohu „prelaďovača“ denného rytmu. Deti spolu s učiteľkami spievajú o tom, ako ukladajú spinkať hračky, že je čas na rozprávku či oddych.
„Každý deň rozvíjame iné schopnosti. V pondelok maľujeme do mokrého podkladu základnými farbami, v utorok chodíme na dlhšie prechádzky, v stredu máme kreslenie, vo štvrtok pečieme chlieb alebo koláčiky, v piatok sú ručné práce,“ vysvetľuje pani Šebešťanová.
Deti sa zoznamujú so životom pozorovaním a skúšaním, nie podľa knižky a obrázkov: vidia, ako sa zarába cesto na chlieb, ako kysne a potom ho pomáhajú spracovať, rytmus prírody sledujú po celý rok na stromoch a kvetoch v parku.
Nezastupiteľnú rolu má v tejto škôlke rozprávka – rozprávaná pri stiahnutých závesoch a pri sviečke, dva týždne. Deti ju opakujú doma rodičom, tak si rozvíjajú jazyk a pamäť.
Každé dieťa tu má diagnostický záznam, konzultovaný s psychológom aj s gestorkou projektu pani Danielou Valachovou z Pedagogickej fakulty UK a učitelia sa pravidelne radia s rodičmi. Zdá sa, že nič nemôže narušiť všeobecnú harmóniu – ak sa niektoré z detí nechce zapojiť do spoločnej činnosti, snažia sa mu učiteľky ponúknuť niečo, čo ho zaujme a upokojí.
„Ak sa dieťa nevie adaptovať a plače, môžu s ním zostať rodičia, aby si zvyklo. A najmä – učiteľka musí byť každé ráno na svojom mieste, aby dieťa získalo dôveru,“ hovorí pani Šebešťanová.
Aj rodičia sa zaslúžili o to, aby takáto trieda mohla vzniknúť. Pri spustení projektu si ministerstvo školstva dalo požiadavku, že všetky náklady nad rámec bežnej triedy sa musia hradiť z iných zdrojov. Preto vzniklo občianske združenie Náruč, ktoré škôlke pomáha a hradí aj plat asistentky.
„Máme predsa právo ovplyvňovať dianie vo svojej obci,“ hovorí predsedníčka Náruče Jana Baníková. „Prešli sme všetkých – od ministra Ftáčnika cez okresný úrad až po riaditeľku škôlky pani Murínovú, ktorá projekt do svojej škôlky prijala. Vysvetlili sme, prečo si takúto škôlku želáme a ako sme ochotní pomáhať. Sme radi, že nám vyšli v ústrety.“
(gal)
