ia Cam McLeay a Garth Mac Intyre si myslia, že našli skutočný začiatok Nílu, ktorý je podľa nich o 107 kilometrov dlhší ako sa doteraz predpokladalo.

Členovia výpravy tvrdia, že sú prví, komu sa podarilo dostať sa od ústia toku do mora k jeho "skutočnému zdroju" hlboko v bujnom rwandskom tropickom dažďovom lese Nyungwe. "Toto je koniec osemdesiatdňovej úžasnej a zároveň vyčerpávajúcej cesty," oznámil v piatok Brit Neil McGrigor. "Dejiny boli prepísané," tvrdí. Na to sa však niektorí experti pozerajú s istou dávkou skepsy. Určiť jednoznačne prameň je totiž veľmi diskutabilné.

Expedícia sa vydala na viac ako 6700 kilometrov dlhú cestu v troch nafukovacích motorových člnoch od Stredozemného mora a prešla celkom päť štátov. V severnej Ugande sa stali terčom povstaleckého útoku, pokračovali ale ďalej. Zabrať im dali aj náročné klimatické podmienky a náhle zmeny počasia. Tiež veľké kaskády a útoky krokodílov. Na poslednom úseku trasy museli bádatelia člny opustiť a postupovali sedem dní asi 70 kilometrov pešo hustým lesom, pričom sa občas brodili búrlivým nílskym prúdom.

"Sledovali sme systém rieky Kagery (alias Nílu) až k jeho začiatočnému bodu, ktorý je prameňom Nílu," oznámil McGrigor. Na základe svojich skúseností tím došiel k názoru, že Níl je prinajmenšom o 107 kilometrov dlhší, než sa doteraz predpokladalo.

"Ich tvrdenie, že našli nový prameň Nílu, záleží len na tom, čo považujete za významný prameň," citoval National Geographic Pasquale Scattura, autora dokumentárneho filmu Tajomstvo Nílu.Robert Collins, autor knihy Níl, sa na expedíciu pozerá s nadhľadom. "Hovoria o rozdiele niekoľkých míľ... Títo chlapíci išli za dobrodružstvom a ja som len za to."

O polohe prameňa Nílu sa debatuje od 50. rokov 19. storočia, keď sa do oblasti vydali prví britskí bádatelia ako John Hanning Speke, Richard Burton a Samuel Baker. Oblasť bola po prvý raz zmapovaná až po roku 1874 vďaka expedícii amerického novinára Henryho Stanleya, ktorý tu v roku 1871 našiel nezvestného britského prieskumníka Davida Livingstona a po prvý raz oboplával Viktoriino jazero a jazero Tanganika.

(čtk, reuters)