Bez udania mena, Miami, Florida

Odpoveď: V tom určite nie ste sám, ale snažte sa zamerať svoj hnev správnym smerom - a tým nemusia byť CEO, ktorí dostávajú tučné odstupné. Všetko, čo urobili oni, totiž bolo, že na ponúkaný balík odpovedali "Áno, ďakujem."

Je to chamtivosť? Možno.

Ale oveľa častejšie je to tak, že jednoducho profitujú z bežného a znepokojivého trendu, ktorý má svoju príčinu v správnej rade. Čo nás privádza k skutočným páchateľom: riaditeľom firiem. Práve tí stoja za mnohými podobnými finančnými debaklami, čo sa týka odstupného, a to z jedného hlavného dôvodu: nezvládli plánovanie nástupníctva.

To má veľa spoločného s vyplácaním odstupného. Prečo? Pretože mnoho z tých "obscénnych" finančných balíkov, ktoré vás tak znechucujú, nebolo vymyslených vtedy, keď bol neschopný CEO vykopnutý. Tie boli vytvorené dávno predtým - vtedy, keď bol nový CEO prijatý z vonkajšieho prostredia, pretože správna rada nedokázala, a to dlhodobo, vychovať si vlastné talenty (vnútri firmy).

Samozrejme, ani ľudia, ktorí povýšili na CEO vnútri firmy, nie sú lacní. Typický "insider", ktorý povýši na vrcholný post, dostane významné zvýšenie platu, slušné odmeny naviazané na výkon a väčšiu kanceláriu.

Ale záležitosť sa stáva oveľa drahšou, keď má byť povolaný "biely rytier", aby pricválal a zachránil firmu samu pred sebou. Tí dostávajú všetko to, čo insideri - plus garanciu veľkej ceny útechy, dokonca aj keď to pokašlú.

A vskutku, práve to posledné je zvyčajne dôvodom, pre ktorý sa napokon zmluva uzavrie; bez záchranného lana by sa žiaden outsider väčšiny takýchto riskantných pozícií ani nedotkol.

Prirodzene, nie všetky škandály s odstupným možno pripísať na vrub "outsiderským" CEO. Niekedy zlyhá insiderský CEO a tiež ho pošlú kade ľahšie s oveľa viac peniazmi, ako by si azda zaslúžil. To môže tiež ľuďom liezť na nervy, ale mechanizmus, o ktorom tu hovoríme, je iný.

Začína sa o tým, že správna rada potrebuje nového CEO a - zamysliac sa - uvedomí si: "Hop, na to sme vo svojich plánoch zabudli!" Potom kontaktujú agenta ("lovca lebiek"), ktorého túžba po úspechu vlastnej misie je len o čosi menšia ako úroveň paniky správnej rady. Vec je dokonaná, keď sa konečne umiestni zdanlivo dokonalý kandidát - zvyčajne na prekrásnom, bezpečnom džobe, ktorý on či ona nemá ani v najmenšom úmysle opustiť.

Iba ak by bol, prirodzene, kontrakt v poriadku.

Prípad, o akom hovoríme, sa stal v Hewlett-Packard. V roku 1999, keď sa rada rozhodla vymeniť CEO, nedostatok interných kandidátov vo firme naštartoval agentov lovcov na priam celonárodné pátranie. Čoskoro našli Carleton S. Fiorinovú, ktorá úspešne pracovala v Lucent Technologies. Bola najatá s veľkými fanfárami a odlákaná zo svojej pohodlnej pozície pomocou - ako inak? - ponuky, ktorú nemohla odmietnuť.

Lenže, ako vieme, Fiorinovej

šesťročné pôsobenie v HP bolo vyplnené nezhodami s radou. Dosť veľkými na to, aby ste si mysleli, že jej darček na rozlúčku bude skromný. Nuž, keďže išlo o okolo 40 miliónov dolárov, skromný veru nebol. Samozrejme to vyvolalo krik a nevôľu, predovšetkým na adresu Fiorinovej. Lenže čo rada HP? Nepochybne to boli predsa oni, kto vyrokoval výšku odstupného - a urobili to vtedy, keď Fiorinová vchádzala do dvier za zvuku fanfár, nie vtedy, keď sa za ňou z rachotom zatvárali.