Občiansky aktivista Filip Vagač považuje kritiku za zdravú. FOTO - SITA |
h zdrojov, ktorá bola v stredu v Bratislave, to povedal Boris Strečanský z nadácie Ekopolis.
"Hoci sa to vláde nemusí vždy páčiť, je pre spoločnosť zdravé, ak existujú nadácie, ktoré kladú politikom aj nepríjemné otázky," tvrdí občiansky aktivista Filip Vagač.
Rovnako dôležité ako politicky orientovaný aktivizmus je podľa Strečanského aj poskytovanie pomoci občanom v núdzi.
Ľudia si tretí sektor spájajú práve s dobročinnosťou aj podľa prieskumu vnímania mimovládnych organizácií, ktorý v novembri minulého roku urobila Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky.
Podľa Zuzany Szatmáry, riaditeľky Nadácie Charty 77, sú niektoré tradičné predmety záujmu tretieho sektora, napríklad ochrana ľudských práv, stále vnímané ako politické riziko či luxusná záležitosť. Problémom je aj to, že naša krajina nemala podľa Szatmáry čas vyprodukovať vizionárskych filantropov.
Témou konferencie bola aj nezávislosť a transparentnosť tretieho sektora. Mimovládne organizácie by sa podľa Strečanského mali vystríhať závislosti od jedného zdroja príjmov. (zu)
Popularita dvojpercentnej dane stúpa
Už niekoľko rokov majú občania možnosť dať mimovládnym organizáciám dve percentá zo svojich daní. V minulom roku túto možnosť využilo len 50 percent občanov, zato až 96 percent firiem.
Darovanie dvoch percent však podľa niektorých prispieva k potláčaniu individuálneho darcovstva, vyskytujú sa aj otázniky, ako s týmito prostriedkami nakladajú právnické osoby.
Zuzana Szatmáry z Nadácie Charta 77 ju navrhuje zrušiť pre právnické osoby, čo by podobne ako v Škandinávii mohlo podľa nej vytvoriť potrebné fondy na podporu organizácií, ktoré by mali podporovať dôveru občanov v právny systém.
"Je to mechanizmus, ktorý je treba zhodnotiť a hľadať vylepšenia. Pre mnohé organizácie je to dôležitý zdroj," myslí si Boris Strečanský. Za problém však považuje malú transparenosť najväčší prijímateľov.
Až tretina prijímateľov totiž v roku 2004 patrila medzi "akože" mimovládne organizácie, ktoré vznikli účelovo popri školách či nemocniciach, prípadne ich založili priamo právnické osoby.
Najúspešnejším prijímateľom bola v roku 2004 Nadácia SPP, ktorá získala takmer 110 miliónov, až 13 percent celkovej poukázanej sumy. Takmer 59 miliónov získalo Združenie na podporu ortopédie a rehabiliácie, takmer 20 miliónov nadácia Pontis, Stredoeurópska nadácia i Liga proti rakovine. Úspešné bolo aj konto Orange či nadácia Markíza. (zu)