Napríklad úradu práce v Trnave do konca minulého roka "aktívne opatrenia trhu práce" spôsobili pohľadávky vo výške zhruba 50 miliónov korún. Podľa riaditeľky úradu Miroslavy Navrátilovej pohľadávky vyplynuli z toho, že zamestnávatelia, prípadne živnostníci nedodržali dohody, ktoré s nimi úrad uzavrel. Podporené pracovné miesta neudržali na taký čas, ako sa zaviazali, prípadne nevrátili príspevok, ktorý im úrad kedysi poskytol.
Úrad podľa Navrátilovej najskôr pohľadávky vymáhajú mimosúdne - výzvami, urgenciou, dohodami o uznaní dlhu a jeho vyrovnaní, splátkovými kalendármi. Ak to nejde, postupujú súdnou cestou.
Pohľadávky štátu v oblasti sociálnych vecí predstavujú takmer 600 miliónov korún, hovorí Martin Labanc z Ústredia práce.
Osobitným prípadom je náhradné výživné, ktorým štát supluje nezodpovedných rodičov. Za vlaňajší rok, odkedy zákon o náhradnom výživnom platí, takto poskytol 38,5 milióna korún. Suma, ktorú neplatiči alimentov dlhujú štátu, je však omnoho vyššia. Aj pred januárom 2005 štát výživné poskytoval - v rámci sociálnej dávky. Dovedna, teda aj z pohľadávkami z náhradného výživného, štát vymáha 161 miliónov korún.
Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny inštitút náhradného výživného nepovažuje za systémový. Neplatičom totiž umožňuje "presunúť ťarchu z platenia na štát", čím ich nepriamo motivuje neplniť si vyživovaciu povinnosť, povedal hovorca ministerstva Martin Danko.
Poslanec Róbert Madej (Smer), autor zákona o náhradnom výživnom, naďalej pomoc rodinám v ťažkých situáciách pokladá za úlohu štátu. (joč)
