Až do včera som si myslel, že ako dlhoročný používateľ hravo dokážem dať na takúto triviálnosť vysvetlenie. Včera mi takúto otázku položil môj svokor. Začalo sa to, ako vlastne vždy, úplne nevinne. Svokrovci k nám prišli na "neškodnú" návštevu za účelom vytypovania fotiek na odoslanie do fotolabu z poslednej rodinnej akcie.
Ako "Homo conecticus" (človek pripojený) som ani na chvíľu nezaváhal a po rýchlom obrezaní dohodnutých fotiek som ich odoslal tam, kam patria. Len letmo som podotkol, že asi o tri dni ich máme doma. A vtedy sa to začalo. Séria nevinných, miestami až naivných otázok nenechala na seba čakať. A kedy to vlastne zanesieš do mesta? To teda akože nikam nepôjdeš a oni ti to pošlú domov? A kto ti to teda vlastne pošle? A ako to zaplatíš?
Skúšal som vysvetľovať. Skúšal som ľahko odborné pojmy, neskôr ľahko neodborné a úplne nakoniec laické. Nedobre. Po polhodine vysvetľovania došlo k najhoršiemu. V momente, keď sa už aj prísediacej manželke zdalo, že začína byť "vsjo jasno" prišiel kliniec do rakvy: Čo je to vlasne ten internet?
Hlboký nádych a výdych. A ešte raz pre istotu, nech nevybuchnem. Kľud. Verte, neverte, nedokázal som to vysvetliť. Neúspech na celej čiare. Svokor síce po názornej inštruktáži deklaroval, že mu je jasné, na čo sa ten internet vlastne používa, ale ja som ten dojem nemal. Začínal som si myslieť, že 62-ročnému človeku to nedokáže vysvetliť nikto. Naozaj nikto! Ale moja 5-ročná dcéra to zvládla hravo jednou jedinou vetou: Dedko, to je taký obrazovkový telefón. To nevyťukávaš číslo, ale napíšeš tuto hore, že kam chceš volať. A ono sa to s tebou nerozpráva, ale píše ti to a kreslí obrázky.
Vivat! Moja česť je zachránená. Svokor si prestal myslieť, že každý mesiac platím za niečo, čo ani neviem, čo je a ja viem, že som urobil dobre, keď som sa nestal učiteľom.
Lenže nie je všetkým dňom koniec. Des a hrôza ma obchádza z toho, že ruším pevnú telefónnu linku a mením providera. Som zvedavý, ako svokrovi vysvetlím, že ten obrazovkový telefón teraz už nefunguje cez ten skutočný telefón na stole, ale cez anténu, ktorú mám niekde na streche.
Dušan Kondrla, kondrla.blog.sme.sk
