ých jazykov, si zaslúži pozornosť.

"Myšlienky skáču ako blchy z človeka na človeka, ale nie každého uštipnú," bolo obľúbeným krédom nenápadného muža v okuliaroch. Na neho však sadali pravidelne a neodháňal ich. Vo svojich vizionárskych textoch predstavil veci ako počítačové vírusy, virtuálnu realitu, genetické inžinierstvo či bankomaty, ktoré sa zhmotnili do praxe až o niekoľko rokov neskôr. Vďaka tomu sa zaradil do siene veľmajstrov žánru vedeckej fantastiky, v ktorom kraľujú angloamerickí autori.

Stanislaw Lem sa narodil 12. septembra 1921 v ukrajinskom mestečku Ľvov. Počas druhej svetovej vojny tu študoval medicínu a keď si po jej skončení mohol vybrať medzi odchodom do Poľska alebo ruským občianstvom, odsťahoval sa do Krakova. Hoci istý čas sa venoval kariére psychológa, už prvé vedeckofantastické poviedky, ktoré písal po večeroch, mu vyšli časopisecky.

Do spoločnosti osobností žánru ako Isaac Asimov alebo Ray Bradbury sa dostal už debutovým románom Astronauti (1951), ktorý s úspechom vyšiel aj v niekoľkých iných krajinách. Spočiatku rozvíjal vízie o letoch do vesmíru, no čoskoro sa na stránkach jeho kníh okrem nadšeného techno-optimizmu začali objavovať aj triezvejšie úvahy o budúcnosti civilizácie. Po roku 1989 už pred vedeckou fantastikou skôr dával prednosť kritickým úvahám o internete alebo etnických problémoch sveta.

Jeho obľúbenými hrdinami boli kapitán galaktickej plavby Ijon Tichý a pilot Pirx. Skvele vykreslené postavy, ktoré sa stretávajú s mimozemšťanmi a zápasia s kozmickou technikou, prechádzajú niekoľkými jeho knihami. Hoci napísal vyše štyridsať skvelých románov, množstvo esejí a článkov, s jeho menom sa spájajú najmä tri knihy: Solaris (1961), Summa technologiae (1964), Kyberiáda (1969). Ironicky tvrdil, že jeho texty sú múdrejšie než on sám a práve sarkazmus, ktorým odľahčoval vážne témy, bol jednou z charakteristických značiek jeho rukopisu. V českom a slovenskom preklade vyšlo vyše tridsať Lemových kníh a ďalšie stále pribúdajú.

O nadčasovosti nápadov poľského klasika svedčí aj množstvo filmov alebo rozhlasových hier, ktoré vznikli podľa jeho kníh. Za jednoznačne najlepšiu adaptáciu sa považuje Solaris slávneho režiséra Andreja Tarkovského z roku 1972. Epický príbeh získal Veľkú cenu na festivale v Cannes a nedávno vznikol jeho americký remake.