WASHINGTON - Americký Senát začal včera rozpravu o návrhu nového imigračného zákona, ktorý rozdeľuje spoločnosť už niekoľko mesiacov. Právny výbor Senátu zmäkčil jeho tvrdú verziu, ktorú schválila už v decembri Snemovňa reprezentantov. Jeho návrh dáva zahraničným pracovníkom možnosť legalizovať pobyt v Spojených štátoch.

Právna norma o prisťahovalcoch rozdeľuje aj Republikánsku stranu prezidenta Georgea Busha. Štyria republikánski členovia právneho výboru sa v pondelok pridali k demokratom a návrh rozšírili o možnosť, ktorá nelegálnym zahraničným pracovníkom umožňuje po šiestich rokoch získať povolenie na trvalý pobyt. Podmienkou je osvojenie si angličtiny, zaplatenie poplatkov a daní.

S touto verziou návrhu súhlasí aj Bush. Dostal sa do nej aj jeho program umožňujúci prisťahovalcom na časovo obmedzené obdobie získať pracovné miesta, o ktoré nemajú Američania záujem. Počas pondelňajšej ceremónie udeľovania amerického občianstva vo Washingtone však poznamenal, že nepôjde o legalizáciu pobytu všetkých cudzincov pracujúcich na čierno. Zároveň dodal, že otázka imigrantov, "ktorí utvárali identitu Ameriky", by spoločnosť nemala rozdeľovať.

Podľa odhadov žije v Spojených štátov asi 12 miliónov ilegálnych prisťahovalcov.

Konzervatívne republikánske kruhy podporujú verziu, ktorú schválila dolná komora Kongresu, Snemovňa reprezentantov. Pobyt v krajine bez povolenia sa v nej pokladá za zločin, nelegálnym prisťahovalcov by tak okrem vyhostenia hrozil aj súdny postih. Rátalo sa v nej aj s výstavbou stoviek kilometrov plota na hranici s Mexikom.

Aj v pondelok pokračovali v rôznych častiach Ameriky protesty proti sprísneniu podmienok pre imigrantov. Najväčšie demonštrácie boli znovu v Los Angeles, kde demonštrovali predovšetkým ľudia hispánskeho pôvodu. Veľké protestné zhromaždenia však boli aj v Dallase, Detroite či Bostone.

(reuters, čtk, ma)