a viac sporiteľov, než sa očakávalo. Aj takto by sa dal charakterizovať prvý rok
po rozbehu dôchodkovej reformy.
Spustenie dôchodkovej reformy malo prozaický dôvod. Súčasný systém vyplácania dôchodkov je z dlhodobého horizontu neudržateľný. Príjmy Sociálnej poisťovne by bez zvyšovania odvodov klesali a výdavky spôsobené nárastom počtu dôchodcov by sa zvyšovali. Výdavky by tak prevyšovali príjmy a tento rozdiel by musel byť hradený napríklad zo štátneho rozpočtu. Dôchodková reforma rieši tento problém prenesením zodpovednosti za vlastný dôchodok na plecia obyvateľov. Zaviedla princíp zásluhovosti, ktorý znamená, že výška dôchodku priamo závisí od výšky odvedených peňazí. Teda, čím vyšší plat, tým vyšší dôchodok v penzijnom veku.
Rozložené riziko
Do konca tohto júna majú tí, ktorí sa ešte nerozhodli vstúpiť do druhého piliera, možnosť zvoliť si, či ich dôchodok bude pozostávať výlučne iba z jedného zdroja (od štátu - Sociálnej poisťovne) alebo z dvoch zdrojov (úspory v dôchodkových fondoch a druhá časť od štátu - Sociálnej poisťovne). Vstup do druhého piliera teda nie je voľba buď - alebo. Vstupom do druhého piliera si človek rozkladá riziko medzi dva subjekty, ktoré budú vyplácať jeho penziu, pričom oba zdroje sú nastavené tak, že znevýhodňujú tých, ktorí do neho odvádzajú málo peňazí, resp. neodvádzajú vôbec. Druhý pilier nie je o tom, aby ľudia mali vysoké dôchodky. Prvoradým cieľom dôchodkovej reformy je zabezpečiť aspoň nejaké dôchodky. Zvyšujúci sa počet poberateľov dôchodkov je totiž vysokým rizikom pre Sociálnu poisťovňu. Pre tých, ktorým sa zdá budúci dôchodok prinízky, je určený tretí dobrovoľný dôchodkový pilier.
Smerovanie peňazí a poplatky
Pre toho, kto nepodpíše zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, sa ani po júni nič nezmení. Jeho odvody budú smerovať do Sociálnej poisťovne, ktorá mu bude v budúcnosti vyplácať dôchodok. Výška jeho dôchodku bude závisieť od počtu rokov, ktoré bude platiť odvody, od výšky samotného odvodu a od priemerného osobného mzdového bodu, ktorý každoročne vyhlasuje vláda.
U tých, ktorí už dali svoj podpis na zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, sa pe-niaze odoslané do Sociálnej poisťovne rozdelia na dve časti. Z 18-percentného odvodu polovica ostane v poisťovni a druhá polovica začne svoju cestu do dôchodkového fondu. Cestu sprevádzajú dva poplatky. Prvý vo výške 0,5 % z každej odvedenej koruny si nechá Sociálna poisťovňa. Druhým je jednopercentný poplatok za vedenie účtu, ktorý si už strháva dôchodková správcovská spoločnosť. Tretím typom je poplatok za správu účtu, ktorý zo zákona nemôže prekročiť
0,08 % mesačne a po troch rokoch nesmie byť vyšší ako 0,07 % mesačne z objemu úspor vo fonde. Strháva sa mesačne. Poplatok za vedenie účtu a poplatok za správu účtu sú jedinými zdrojmi príjmov dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Vyplácanie dôchodku
Prvý dôchodok z druhého piliera bude vyplatený najskôr v roku 2015. Podmienkou jeho vyplácania je totiž minimálne desaťročná účasť v dôchodkovom sporení. Čiže desať rokov treba odvádzať peniaze. Tým, ktorí túto podmienku nesplnia, bude penzia pozostávať iba z jednej zložky - z dôchodku od Sociálnej poisťovne.
Výška dôchodku z druhého piliera je priamo závislá od výšky úspor v dôchodkovom fonde a od úmrtnostných tabuliek platných v čase vyplácania dôchodku. Postup stanovenia dôchodku bude pomerne jednoduchý: úspory z dôchodkového fondu klient predá ním určenej komerčnej poisťovni a tá mu na základe úmrtnostných, štatistických a pois-tných tabuliek vypočíta, aký mesačný dôchodok bude dostávať. Výška mesačného dôchodku by sa v princípe nemala veľmi odlišovať od poisťovne k poisťovni. Klient by však mohol získavať na rôznych benefitoch, zľavách pri iných produktoch poisťovne a podobne.
Zákon stanovuje minimálny dôchodok z druhého piliera. V tomto prípade nejde o absolútnu výšku, ale o množstvo peňazí, ktoré musí sporiteľ predať komerčnej poisťovni. Podľa súčasného zákona musí byť objem prostriedkov, z ktorého sa má vyplácať dôchodok, minimálne v takej výške, aby sa z neho vyplácal aspoň 0,6-násobok životného minima. Pokiaľ má sporiteľ v dôchodkovom fonde viac, môže sa rozhodnúť, ako naloží s "nadbytočnými" úsporami. Prvou možnosťou je posunúť ich komerčnej poisťovni, čím si zvýši mesačný dôchodok. Druhou možnosťou je nechať si vyplácať vopred stanovenú sumu v pravidelných intervaloch na vopred stanovené obdobie. Treťou možnosťou je výber všetkých pros-
triedkov, ktoré nebudú určené na minimálny dôchodok. Štvrtou a poslednou možnosťou je kombinácia predošlých možností.
Dedenie nasporených peňazí
Nesmiernou výhodou dôchodkovej reformy je zavedenie princípu dedenia odvedených peňazí. Dedia sa peniaze nasporené v dôchodkovom fonde. Zlomový moment pre prípad dedenia nastáva pri prvom vyplatení dôchodku. Dediteľná je iba tá časť, ktorá sa nepredala komerčnej poisťovni. Predaj peňazí je istou formou stávky s poisťovňou - buď sa klient dožije priemerného veku alebo nie. Ak sa dožije, stávku vyhral, pretože od poisťovne dostane s veľkou pravdepodobnosťou viac peňazí ako jej predal. Poisťovňa nebude zarábať na tých klientoch, ktorí svoju životnú púť ukončia skôr ako je priemerný vek dožitia. Zvyšné peniaze si totiž rozdelia tí, ktorí sa priemerného veku dožijú.
Predmetom dedenia je tiež nasporená suma v dôchodkovom fonde, ak si sporiteľ doň nešetril viac ako desať rokov. V takom prípade sa peniaze budú zhodnocovať, ale sporiteľ si za ne nebude môcť kúpiť doživotný dôchodok (anuitu), pretože nespĺňa pod-mienku 10-ročnej účasti v druhom pilieri.
Hráči na trhu
Mohutná reklamná kampaň sa začala už v letných mesiacoch v roku 2004, aj keď zákony povoľovali spustenie kampaní až na jeseň. Produkt starobné dôchodkové sporenie mohli predávať iba licencovaní sprostredkovatelia, ktorí sa so zmluvami o zmluvách mohli rozbehnúť do ulíc až v novembri. Prvé platné zmluvy vznikli prvého januára minulého roku, kedy bol oficiálny začiatok starobného dôchodkového sporenia. Počet spros-tredkovateľov dosiahol číslo 30 000, no v posledných mesiacoch sprostredkovatelia vracajú licencie, čím sa ich počet znižuje. Pokles počtu predajcov dôchodkov bude mierne klesať až do konca júna. Predpokladá sa, že po júni sa počet vrátených licencií bude zvyšovať rýchlejšie.
Spočiatku bolo na trhu osem spoločností, ktoré začali získavať sporiteľov. Koncom minulého roku boli oznámené dve zlúčenia. Spoločnosť Sympatia - Pohoda prevzala konkurenčná ING, d.s.s a spoločnosť Prvá dôchodková sporiteľňa prevzala Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť. Pre klientov sa týmito dvoma krokmi nič nezmení, okrem značky správcu ich dôchodkových úspor. Toto zlúčenie iba dokazuje tvrdenia, že na našom trhu sa dokáže uživiť štvorica, najviac pätica spoločností spravujúcich dôchodkové úspory.
Prestup medzi spoločnosťami
Napriek snahám väčšiny dôchodkových správcov o obmedzenia je stále možný prestup klientov medzi konkurentmi bez poplatkov a sankcií. Jedinou podmienkou je minimálne rok platná zmluva. Snahy penzijných správcov však určite neutíchnu, pretože každý prestup sporiteľa je spojený s vyplácaním provízie a teda so vznikom dodatočných nákladov pre spoločnosť.
Prestup medzi fondmi
Každý sporiteľ má možnosť bezplatne meniť každý mesiac svoju investičnú stratégiu prostredníctvom presunu peňazí z jedného fondu do druhého. Povinnosť zmeniť rastový fond majú len tí, ktorým do odchodu na dôchodok ostáva 15 rokov. Pokiaľ sa čas skráti na sedem rokov, sporiteľ už musí mať všetky peniaze zainvestované v najmenej rizikovom - konzervatívnom fonde. Zmenu nemusí iniciovať sporiteľ, ale vykoná ju automaticky správca jeho dôchodkových úspor.
Nad zmenou fondu by mal sporiteľ uvažovať skôr, než to prikáže zákon. Kapitálový trh je nevyspytateľný a najhoršie, čo sa môže stať, je, že ceny akcií poklesnú tesne pred tým, ako sporiteľ prestúpi do bezpečnejšieho fondu. Tým, že sa ocitne v bezpečnejšom fonde, stráca možnosť získať formou vyššieho zhodnotenia stratený majetok. O výšku svojich úspor a ich zhodnotenie by sa tak mal sporiteľ zaujímať niekoľko rokov pred zlomovými obdobiami.
Legislatíva zastrešujúca dôchodkové sporenie je však mladá a v budúcnosti sa určite bude ešte meniť. Zabrániť náhlemu poklesu hodnoty úspor pred zmenou fondu by mohol postupný a nie náhly presun peňazí.
Zmeny v legislatíve
Zákon o starobnom dôchodkovom sporení je v platnosti iba niekoľko rokov a už zaznamenal niekoľko zmien. Vôbec zmeny v oblasti dôchodkov sa dejú v poslednom čase až príliš často. Mení sa spôsob výpočtu dôchodku, horné obmedzenie dôchodku a neskôr aj spodné ohraničenie, potom výška valorizácie či spätné prepočítavanie výšky dôchodkov. Sporiteľov sa tieto zmeny v legislatíve veľmi nedotkli, skôr tých ľudí, ktorí už poberajú dôchodok. Zmeny, ktoré sa týkajú majiteľov dôchodkových podielov, sa odohrali krátko po schválení zákona. Menil sa napríklad minimálny podiel majetku fondu, ktorý má byť investovaný na Slovensku, upravilo sa obdobie, kedy môže spoločnosť účtovať vyššie poplatky za správu, zmenili sa hranice pri porovnávaní výnosov konkuren-čných fondov, znížili sa poplatky za vlastnenie licencie sprostredkovateľov, ale upravovala sa aj možnosť prestupu medzi spoločnosťami.
Uvedené zmeny nie sú kompletné. Je to však dôkaz toho, že každý zákon sa dá zmeniť a teda aj zmena legislatívy je jedným z rizikových faktorov dôchodkovej reformy, s ktorým potrebuje sporiteľ počítať.
Pre koho sa oplatí vstup
a pre koho nie
Rôzne prepočtové kalkulačky na viacerých internetových serveroch veľmi rýchlo záujemcovi ukážu, či sa mu vstup do druhého piliera finančne oplatí alebo nie. Obsahom výsledku je orientačný mesačný dôchodok výlučne z prvého piliera a odhadovaný kombinovaný dôchodok z prvého a druhého
piliera. Odhady zohľadňujú možný vývoj
inflácie, hospodárskeho rastu i vývoj na kapitálových trhoch. Výpočty vychádzajú z historických priemerných údajov a ako rôzne poučky hovoria, minulý výnos nezaručuje výnos do budúcnosti. Štatistiky za tridsať a viac rokov však zohľadňujú rôzne politické a hospodárske krízy, ktoré sa istou mierou podpísali pod priemerný vývoj.
Vývoj majetku v druhom pilieri
Prílev peňazí zo Sociálnej poisťovne bol spočiatku opatrný. Spoločnosti v prvých týždňoch každý deň kontrolovali stavy na svojich účtoch a po zistení skutočnosti ostávali sklamané. Prvé peniaze prišli namiesto prvého marcového týždňa až v poslednom. Krehké platby do fondov veľmi mierne zvyšovali celkový objem majetku. Zlom nastal až v letných mesiacoch, kedy sa dôchodkoví správcovia mohli spoľahnúť na pravidelný prílev peňazí.
Objem majetku úzko súvisí aj s možnosťami jeho zhodnocovania. Čím je objem vyšší, tým sú náklady na jeho správu nižšie. A rovnako platí, že čím je peňazí viac, tým skôr sa dá investovať do viacerých cenných papierov a znižovať tak riziko z investície.
Pavel Škriniar
Časopis Investor
