BRATISLAVA - Žubrienkam sa na ľade darí. Keď vyhrá tínedžerka kategóriu žien na vrcholnej krasokorčuliarskej súťaži, nie je to až také výnimočné. To už pamätá aj olympijská história. Napriek tomu víťazstvo šestnásťročnej americkej debutantky Kimmie Meissnerovej v záverečný finálový večer svetového šampionátu v Calgary bolo potvrdením jeho čudesnosti.

Turínska olympiáda ako keby sa neskončila pred mesiacom, ale v úplne inom roku. Z jej šampiónov sa v Kanade neobjavil ani jediný. A s jednou výnimkou (Švajčiar Stéphane Lambiel) svetové tituly získali tí, ktorí sa na olympiáde 2006 vôbec nedostali na medailový stupeň.

Ženská kategória už hádam ani nemohla mať viac vybrakované pole. Chýbala zlatá Japonka Arakavová aj (možno neprávom) bronzová Ruska Slucká. Za tejto situácie sa čakalo, že v Calgary konečne vystúpi na najvyšší svetový stupienok Američanka Cohenová, v Turíne (možno neprávom) strieborná.

Jej krajania novinári však vraj vopred so skepsou ironizovali: "Sme zvedaví, ako Cohenová prehrá tentoraz..."

A Sasha naozaj zasa prehrala. Nielen s Japonkou Suguriovou, na olympiáde štvrtou, ale aj so svojou mladučkou krajankou Meissnerovou, ktorá skončila v Turíne šiesta.

Cohenová pokazila, čo sa dalo. V kvalifikácii spadla dva razy, v krátkom programe raz a vo voľnom programe jej nervy vydržali iba do polovice - bezchybne zvládla iba tri zo siedmich trojitých skokov. Údajne už má plnú hlavu hereckej kariéry.

Na dámsky trón zasadla žubrienka. Rovnakým prekvapením bolo víťazstvo čínskej športovej dvojice

č. 3 Qing Pang, Jian Tong. Možno ešte väčším historicky vôbec prvé bulharské víťazstvo vďaka tanečnému páru Albena Denková a Maksim Staviskij.

"Je pravda, že Bulharsko má len dva zimné štadióny?" zavŕtali novinári. "Myslím si, že len pol druha," v rovnakom úsmevnom duchu odpovedala Bulharka Denková. Ale ktovie, či pozná domáce reálie, so Staviským trénujú v americkom Newarku. Partner je pôvodom Rus, z Rostova na Done. Ruský je aj ich realizačný tím - najskôr bol na jeho čele legendárny Alexander Gorškov, po ňom duo Natália Liničuková a Gennadij Karponosov.

Takže predsa zlato s ruským podielom. Ibaže cudzie. V medailovej bilancii šampionátu klesla krasokorčuliarska veľmoc č. 1 na dno: Rusko získalo jedinú, aj to iba bronzovú medailu. Bez zlatej sa výprava do Moskvy vracala iba v roku 1984. Ale vtedy aspoň s dvoma striebornými a jednou bronzovou medailou. Naďabiť na ešte horšiu bilanciu, znamená dolistovať sa do roku 1960 - vtedy naposledy nezískal Sovietsky zväz nijakú medailu. Teraz k tomu chýbalo len málo.

Paradox: svetové šampionáty 1960, 1984 aj 2006 sa uskutočnili na kanadskej pôde.

Problémom ruského krasokorčuľovania je Kanada. Problémom svetovej krasokorčuliarskej únie sú nabité olympijské roky. Mala by vážne uvažovať buď nad tým, aby v nich svetový šampionát neusporadúvala, alebo ak, tak pred olympiádou.