Najrušnejšie bude v Bratislave, kde vyše dvadsaťtisíc zamestnávateľov obslúžia len dve pobočky, pričom na to majú štrnásť pracovných dní.

Podnikateľ, zamestnávajúci aspoň jedného človeka, hoci aj brigádnika, musí v Sociálnej poisťovni vyplniť prihlášku, na základe ktorej ho pobočka zaregistruje a pošle mu poštou výkaz poistného. Cestu by mu malo ušetriť zverejnenie prihlasovacieho tlačiva na webstránke poisťovne.

„Zmenili sa právne predpisy a túto agendu teraz preberáme my. Ďalšou zmenou je, že poistenie si od apríla budú musieť platiť aj štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie,“ hovorí Zuzana Szabová, námestníčka riaditeľa Sociálnej poisťovne pre nemocenské a úrazové poistenie a zdravotnícke činnosti.

Ak niekto poistné nezaplatí včas a v správnej výške, bude musieť uhradiť poistné zvýšené o dve percentá z dlžnej sumy za každý začatý mesiac omeškania. Úrazové poistenie sa nevzťahuje na policajtov, sudcov alebo na profesionálnych vojakov, ktorých odškodňovanie rieši osobitný zákon.

Poistné platí zamestnávateľ štvrťročne za uplynulé tri mesiace. „Vždy k tomu istému dňu v mesiaci, ako platí odvody na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. Vymeriavací základ je až na malé odchýlky pri všetkých poisteniach rovnaký,“ doplnila Szabová. Od apríla však budú do tohto základu započítavať aj náhrady mzdy.

Výška poistného je pre zamestnávateľov rôzna a závisí od druhu ich činnosti zoradenej podľa odvetvia. Najvyššiu sadzbu poisteného musia platiť zamestnávatelia v baníctve. Vtedy je to až 12 promile z vymeriavacieho základu. Naopak, napríklad banky zaplatia iba 2 promile.

Szabová: „Treba si uvedomiť, že sa poisťujú zamestnávatelia a nie zamestnanci. V prípade poistnej udalosti, teda ak dôjde k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania, musí zamestnávateľ odškodniť postihnutého zamestnanca. My potom zamestnávateľovi tieto náklady na základe poistenia refundujeme.“

Z jej vyjadrenia vyplýva, že poisťovňa bude skúmať mieru zodpovednosti zamestnanca na pracovnom úraze. „Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za náhradu škody napríklad vtedy, ak škoda vznikla tým, že bol zamestnanec pod vplyvom alkoholu alebo drog. To sa však spätne v niektorých prípadoch ťažko dokazuje,“ pripúšťa Szabová.

Ak je za pracovný úraz zodpovedný zamestnávateľ a náhradu škody vyplatil oprávnene, nestráca nárok na preplatenie nákladov na odškodnenie. Sociálna poisťovňa však určí podiel jeho zodpovednosti na úraze a podľa toho mu vyplatí iba časť peňazí. Zamestnanec má nárok na náhradu škody dokonca aj vtedy, ak jeho zamestnávateľ poistenie neplatil. Vtedy však Sociálna poisťovňa od zamestnávateľa vymáha naspäť polovicu vyplatenej náhrady škody.

ťažba a úprava uránových a tóriových rúd 12,0 promile

práca s výbušninami, jedmi… 7,1 promile

pílenie, hobľovanie a impregnovanie dreva 7,0 promile

poľnohospodárstvo a poľovníctvo 4,0 promile

telekomunikácie 2,2 promile

kadernícke a kozmetické činnosti 2,0 promile

lesníctvo

stavebníctvo

poľnohospodárstvo

Vo všetkých rezortoch je najviac úrazov pri výkone dopravnej obsluhy.