S dvoma víťazstvami (nad Českom B 35:13 a Ukrajinou 22:18), dvoma remízami (Česko A 25:25, Chorvátsko 18:18) a jednou prehrou (Poľsko 19:23) sa slovenské hádzanárky vrátili z tradičného medzinárodného turnaja v Chebe. Výsledky im určili celkové tretie miesto, reprezentačná trénerka VIERA ZAŤKOVÁ však na sklamanie nemala dôvod.
Uspokojuje tretie miesto vaše predturnajové ambície?
„Skončili sme tretí len o gól horším skóre než Češky. Uvedomte si však, s akým kádrom sme hrali. Len s jednou legionárkou a s mnohými hráčkami, ktoré len naberali medzinárodné skúsenosti. Priznávam, že na západ Čiech som cestovala s obavami, aby sme nedostali od niekoho veľký výprask.“
Bolo v prípade extraligových hráčok ťažké prispôsobovanie sa?
„Citeľne to bolo badať v prvom súboji s Chorvátskom. Nastúpili so strachom i pocitom, že to, čo hrajú doma, by im mohlo stačiť na úspech. Zlé návyky z našej ligy len ťažko odstraňovali, ale cením si, že za stavu 3:9 dokázali zabojovať a napokon uhrať remízu. S každým ďalším zápasom sa to lepšilo, aj keď únava v závere už bola veľká.“
Až tak, že ste v sobotu, na záver turnaja, ako jediný tím uštedrili prehru víťaznej Ukrajine?
„Ťažko povedať. Ukrajinky už mali triumf istý, a tak vymýšľali. Od ich trénera Leonida Rattnera sa mi však po zápase dostalo pochvaly, že sme takticky hrali veľmi dobre. Dobre sa to počúvalo. O úspechu s Ukrajinou však rozhodol aj skvelý výkon brankárok. Kodayová mala v prvom polčase 47-percentnú úspešnosť, Gubová v druhom dokonca 58-percent, keď chytala aj vyložené šance súpera.“
Play off súboj so Slovinskom o postup na decembrové ME v Dánsku vás čaká až začiatkom júna. Aký bude dovtedy reprezentačný program?
„Pokoj bude až do polovice mája. Potom sa zídeme, už aj s legionárkami v Šali, aby sme sa zohrali. Je veľmi dôležité trénovať pár dní spolu. Dúfam, že zo zahraničia tentoraz neprídu hráčky so zdvihnutými nosmi, lebo v takom prípade si nezahrajú. Ja vyvyšovanie v tíme trpieť nebudem.“
Ste po chebskom turnaji pred dvojzápasom roka väčšou optimistkou?
„Verím, že Slovinky „zmákneme“, len nech ma zväzoví funkcionári nechajú robiť. Nech ma nebombardujú teóriami, čo mám a čo nemám robiť. Žiadna kolektívna zodpovednosť neexistuje, v prípade vypadnutia zoberiem neúspech na seba. Ak chceme uspieť, bude dôležité držať dole hráčky i funkcionárov. Pozitívnym momentom však bolo stretnutie so slovinským trénerom v Chebe, kde špehoval môj výber. Čudoval sa, aké rýchle hráčky máme na každom poste. A to ešte nevidel legionárky, ktoré sú ešte rýchlejšie. A čoskoro naturalizovanú Kormanovú, ktorá bude pre tím veľkým prínosom. Herne i ľudsky.
RASTISLAV HRÍBIK