ti územie republiky. Dôležité je, či transakčné dokumenty zabezpečujú, aby štát mohol profitovať z tranzitných poplatkov.

Je evidentné, že v tomto bode sa záujmy Slovenskej republiky ako väčšinového vlastníka, a záujmy privatizačného konzorcia rozchádzajú. Podľa analytika Dulebu „je prirodzeným záujmom výrobcu a zároveň odberateľa, aby cena tranzitu medzi nimi bola čo najnižšia, pretože to bude znamenať, že jeden aj druhý vlastne zarobia viac“.

Rokovania, ktoré minulý týždeň absolvoval privatizačný poradca s predstaviteľmi konzorcia, priniesli dôležité zmeny. Do transakčných dokumentov sa dostalo ustanovenie, že bez súhlasu dozornej rady, v ktorej bude mať štát väčšinu, nesmie predstavenstvo podniku, v ktorom budú mať väčšinu zástupcovia konzorcia, oddeliť ziskový tranzit plynu od jeho distribúcie. Limit finančných transakcí medzi blízkymi firmami, na ktoré nebude potrebný súhlas dozornej rady, sa znížil z 250-tisíc dolárov na 150-tisíc USD. Účelom zmeny je, aby predstavenstvo nemohlo umelo znižovať tranzitné poplatky.

Privatizačný poradca a Dzurindova vláda musia do podpisu zmlúv preveriť, či sú v nich dostatočne zabezpečené záujmy štátu ako väčšinového vlastníka, ktorý získava príjmy do štátneho rozpočtu z tranzitných poplatkov. Iba v prípade, že je tento záujem štátu garantovaný, Slovenská republika bude profitovať, ak producent a odberatelia plynu uskutočnia svoj zámer a ročne zvýšia objem prepraveného plynu cez naše územie z dnešných 90 miliárd kubických metrov na 150 miliárd.